DILLÍ - Nový seriál spoločnosti Netflix mapuje následky úniku plynu v indickom Bhopále v roku 1984. Udalosť je považovaná za najhoršiu priemyselnú katastrofu na svete. V rozsiahlej štúdii zo začiatku tohto roka sa uvádza, že toto toxické dedičstvo ovplyvnilo najmenej jednu generáciu a tí, ktorí prežili, bojujú s jej následkami.
Krátko po polnoci 3. decembra 1984 uniklo z továrne na pesticídy v indickom meste Bhopál približne 40 ton smrtiaceho plynu. Vysoko toxický metylizokyanát (MIC), používaný ako medziprodukt pri výrobe pesticídov, sa vznášal nad mestom a vystavil jeho účinkom takmer pol milióna obyvateľov. V nasledujúcich dňoch zomreli tisíce ľudí, pričom sa odhaduje, že ďalšie tisíce podľahli neskôr zdravotným problémom súvisiacim s touto katastrofou. Preživší dodnes bojujú s mnohými vážnymi diagnózami, od rakoviny cez pľúcne poruchy až po neurologické poškodenia.
Ovplyvnila plody tehotných žien
Nová štúdia uvádza, že havária, ktorá je často označovaná za najhoršiu priemyselnú katastrofu v dejinách, ovplyvnila nielen tých, ktorí boli v tú noc vystavení plynu, ale aj plody tehotných žien. Muži narodení v Bhopále v roku 1985 majú vyššie riziko rakoviny, nižšie dosiahnuté vzdelanie a vyššiu mieru postihnutia v porovnaní s narodenými pred týmto rokom alebo po ňom. "Táto štúdia je jednou z prvých, ktoré prinášajú dôkaz o súvislosti medzi priemyselnou katastrofou a vplyvom na deti v maternici," uvádza Jishnu Das z Georgetownskej univerzity a Centra pre politický výskum v Dillí. Havária zároveň ovplyvnila zdravotný stav ľudí žijúcich aj ďaleko od továrne, o čom sa doteraz nevedelo.
Viacgeneračné toxické dedičstvo
Najviac boli pozorovaní ľudia priamo vystavení metylizokyanátu a tí, ktorí sa nachádzali v tesnej blízkosti americkej továrne Union Carbide India Limited. Autor štúdie Prashant Bharadwaj z Kalifornskej univerzity v San Diegu a jeho kolegovia použili údaje zozbierané v rokoch 2015 - 2016 v rámci Národného prieskumu zdravia rodín, kde sa každej rodiny pýtali na zdravotný stav, vzdelanie a ekonomické výsledky. Zaujímal ich osud žien vrátane toho, kedy porodili, či tieto deti prežili, kedy sa tieto ženy narodili, aké mali vzdelanie a aká bola ich zdravotná úroveň. Prieskum sa týkal aj mužov. Následne boli porovnané údaje osôb narodených v roku 1985 s tými, ktorí sa narodili pred nehodou a po nej. Takto vedci zistili, či je niečo charakteristické pre kohortu z roku 1985, ktorá bola plynu vystavená v tele matky. Analýza však odhalila aj niečo nové, a to, že predčasné ukončenia tehotenstva sa pravdepodobne týkali plodov mužského pohlavia.
"Táto kohorta narodených v roku 1985 bola veľmi zvláštna, pretože mala oveľa nižší pomer mužského a ženského pohlavia v porovnaní s ostatnými kohortami narodených v štúdii. Viaceré predchádzajúce výskumy ukázali, že vo všeobecnosti sú plody mužského pohlavia náchylnejšie na akékoľvek nepriaznivé zmeny v maternici. Keď dôjde k neželanému zdravotnému šoku u tehotných žien, pravdepodobnosť straty mužského plodu je o niečo vyššia."
Muži narodení v roku 1985 v Bhopále boli iní ako tí, ktorí sa narodili predtým alebo neskôr. Sú na tom horšie z hľadiska zdravia a zamestnanosti aj v porovnaní s tými, ktorí katastrofu prežili. Existuje u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť rakovinou a majú zdravotné postihnutie, ktoré im bráni zamestnať sa. A v priemere majú o dva roky nižšie vzdelanie. Je to naozaj veľký problém, pretože tieto skutočnosti presahujú rámec zdravia a títo ľudia pociťujú širšie dôsledky, ktoré im bránia mať plnohodnotný život.
