BELEHRAD - Denník jedného z najznámejších vojnových zločincov na Balkáne, veliteľa armády bosnianskych Srbov Ratka Mladiča, umelec Vladimir Miladinovič štyri roky prepisoval slovo od slova na veľké kusy bieleho papiera, ktoré teraz lemujú steny galérie Eugster v Belehrade.
Mladičove poznámky sú spísané v prísne vojenskom jazyku, s "triezvymi" komentármi. "Mohli by sme povedať, že je to dokonca banálne. Banálny jazyk, ktorý nehovorí nič, ale zároveň hovorí veľa," uviedol 39-ročný Miladinovič na margo konfrontácie s minulosťou. Staré rany z konfliktov, ktoré zničili bývajú Juhosláviu, totiž zostávajú stále otvorené.
Mladiča (77) pred tromi rokmi odsúdil medzinárodný súd na doživotie najmä za genocídu spáchanú v Srebrenici na konci konfliktu v Bosne z rokov 1992 až 1995. Odvolací proces sa začal 25. augusta. Generála mnoho Srbov stále považuje za hrdinu a kritizuje medzinárodnú justíciu. Srbská vláda, ktorá neochotne spolupracuje s tribunálom v Haagu, sa nikdy Mladiča nezriekla, ani neuznala za genocídu masaker v Srebrenici, kde v júli 1995 Mladičovi vojaci systematicky postrieľali okolo 8000 moslimských mužov a chlapcov. Miladinovič roky nato začal v archívoch skúmať detaily tejto strašnej minulosti. V jednom zo svojich skorších diel skopíroval zoznamy predmetov objavených v masových hroboch kosovských Albáncov z čias konfliktu v rokoch 1998-1999. Jeho posledná výstava sa opiera o osemnásť zošitov, ktoré vyšetrovatelia ICTY našli pred desiatimi rokmi za falošnou stenou v dome Mladičovej manželky. V tom čase bol generál stále na úteku. Zadržený bol až v roku 2011, po šestnástich rokoch skrývania sa.
Jeden z denníkových záznamov uvádza presný počet Srbov v rôznych bosnianskych mestách. Pripomína to etnické čistky, ktoré nasledovali, keď Mladič pomáhal vytvoriť srbskú enklávu v oblastiach obývaných aj Chorvátmi a moslimami. "Máme na dosah ruky (vlastný) štát, stačí sa toho chopiť," napísal Mladič o rozhovore s politickým predákom bosnianskych Srbov Momčilo Krajišnikom, ktorý bol medzičasom tiež odsúdený. Mladičove osobné názory je ťažké zachytiť. Na jednom mieste pod nadpisom "môj príspevok" spísal, čo bosnianski Srbi potrebujú: jednota, pracovné sily a dôstojníci, fondy na vedenie vojny a spojenci.
Výstava púta väčší záujem v zahraničí než vo vlasti, čo ale umelca neprekvapuje. Podľa svojich slov sa snaží robiť pravý opak toho, čo robí srbská spoločnosť, ktorý by rada na minulosť zabudla a vymazala nepríjemné spomienky.
