IRVINE - Odborný magazín Geophysical Research Letters zverejnil informáciu glaciológov z Kalifornskej univerzity o šokujúcom zmenšení Denmanovho ľadovca vo východnej časti Antarktídy. Táto lokalita pritom až doteraz veľmi dobre odolávala topeniu ľadovej vrstvy.
Informácie o roztápajúcich sa ľadovcoch už patria k realite dnešných dní. Ich úbytok bol až doteraz zaznamenaný najmä v západnej časti Antarktídy. Najnovší výskum amerických odborníkov však ukázal, že dochádza k dramatickému úbytku z veľkosti Denmanovho ľadovca, ktorý sa nachádza vo východnej časti tohto kontinentu. Ide pritom o lokalitu, ktorá predstavuje viac ako polovicu ľadu našej planéty a čo sa týka odolnosti voči topeniu, až doteraz patrila k tým najodolnejším. Podľa satelitných záberov sa tento ľadovec za posledných 22 rokov zmenšil o 5,4 km. Ak by sa roztopil úplne, hladiny svetových morí by sa zvýšili o 1,5 metra.
"Východná Antarktída bola dlhodobo považovaná za menej ohrozenú, ale toto sú dôkazy o nestabilite ľadovcov aj v tomto regióne," uviedol vedúci výskumného tímu, profesor Eric Rignot. So svojimi kolegami použil satelity COSMO-SkyMed z Talianskej vesmírnej agentúry a ich zábery porovnával so staršími výsledkami pozorovaní. Zistili, že ľad v západnej časti Antarktídy sa v posledných rokoch topil rýchlejšie, ale aj ľadovce topiace sa vo východnej oblasti významne prispievajú k narastajúcej hladine morí a oceánov.
Vedci vyvŕtali do podzemného jazera v Antarktíde dieru: Ohromujúci objav hlboko pod povrchom
Vo svojej záverečnej správe vedci ďalej uviedli, že z Denmanovho ľadovca, ktorý tvorí približne tri percentá ľadu na východe Antarktídy, ubudlo v období rokov 1996 - 2018 až päť kilometrov a iba od roku 1979 sa roztopilo 268 miliárd ton ľadu. Len pre predstavu - ide o množstvo vody, ktoré by zaplavilo celé Anglicko do výšky dvoch metrov. Úbytok ľadovej plochy nebol doteraz spozorovaný iba preto, lebo hranica medzi samotným ľadovcom a ľadovou policou Shackleton je takmer neviditeľná. Denmanov ľadovec siaha do hĺbky 3,5 km a ukrýva najhlbší kaňon na zemeguli. Keď sa planéta zahreje, topí sa aj podmorská zložka a stenčuje ľad. Úbytok by bol ešte rozsiahlejší, ak by subglaciálny hrebeň zasiahol aj východnú stranu. Západná strana už nemá žiadnu stabilitu, žľab sa prehlbuje a ak bude pokračovať otepľovanie, bude sa ďalej topiť. Upokojiť nás môže momentálne len fakt, že Rignotov tím zistil, že menšie okolité ľadovce zostávajú zatiaľ stabilné.
