PRAHA - Pred štyridsiatimi rokmi, 2. marca, sa vtedajšie Československo stalo po Sovietskom zväze a USA len treťou krajinou, ktorej občan sa vypravil do vesmíru. Stal sa ním vojenský pilot Vladimír Remek, ktorý vďaka spolupráci s vtedajším ZSSR v rámci programu Interkosmos doplnil veliteľa Alexeja Gubareva na palube kozmickej lode Sojuz 28. Remek, ktorý sa stal 87. človekom vo vesmíre, počas takmer osemdenného pobytu vo vesmíre vykonal mnoho experimentov pripravených československými vedcami.
Remekov let bol bez pochýb úspechom československého výskumu. Napriek tomu sa nad ním vznášalo množstvo dohadov. Jedným z nich bolo napríklad to, prečo vlastne dostal prednosť pred druhým mužom, ktorý sa na let pripravoval, Oldřichom Pelčákom. Kolovalo o tom množstvo fám a dohadov. Napríklad ten, že Remek letel preto, že jeho otec bol Slovák, matka Češka, takže bol vlastne autentický Čechoslovák.
Sen sa stal skutočnosťou: Na Mars poletí takmer 9-tisíc Slovákov, neuveríte, koľko stál lístok
Let československého občana do kozmu bol taktiež chápaný ako manifestácia československo-sovietskeho priateľstva. Skutočnosťou ale ostáva, že Československo sa v tom čase veľmi významne podieľalo na programe výskumu vesmíru Interkosmos. Približne na rovnakej úrovni boli NDR a Poľsko. Prednosť ale nakoniec dostalo Československo. "Pretože to by bol pekný bordel, keby skôr leteli Nemci, ktorí prehrali vojnu!" povedal Pelčák pred rokmi časopisu Týden.
História Remekovho letu sa začala písať v roku 1976, keď vojenskí lekári povolali na lekárske prehliadky osemdesiat pilotov. Hustým sitom prehliadok prešli štyria, medzi nimi bol okrem Remeka a Pelčáka i neskorší šéf českého letectva Ladislav Klíma a Michal Vondroušek. Po mnohomesačnom tvrdom výcviku dvoch posádok nakoniec len niekoľko dní pred štartom Praha rozhodla, že poletí Remek.
Kozmická loď s Remekom na palube mala pôvodne odštartovať pre komunistov v symbolický deň 25. februára, teda na výročie Víťazného februára, kvôli technickým problémom sa však od kozmodrómu v kazašskej stepi odlepila 2. marca 1978. Po štarte potom zamierila k orbitálnemu komplexu Saljut, na ktorom kozmonauti strávili osem dní vyplnených prácou aj televíznym prenosom. Na Zem sa prvá medzinárodná vesmírna posádka vrátila 10. marca 1978. Remek bol 87. človekom v kozme, pred ním sa tam pozrelo 43 sovietskych kozmonautov.
Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budejoviciach v rodine generála letectva. V roku 1970 absolvoval letecké učilište v Košiciach, pôsobil ako stíhač vo Zvolene. V rokoch 1972 až 1976 študoval na sovietskej vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Monine pri Moskve. Od roku 1967 do roku 1990 bol členom KSČ, angažoval sa vo Zväze československo-sovietskeho priateľstva. S armádou sa rozlúčil v hodnosti plukovníka v roku 1995, keď po nezhodách odišiel z vedúcej funkcie v Múzeu letectva a kozmonautiky v Prahe-Kbeloch. Potom pracoval viac ako päť rokov ako obchodný zástupca ČZ Strakonice v Moskve a generálny riaditeľ spoločného podniku CZ-Turbo-GAZ v ruskom Nižnom Novgorode. Následne sa stal obchodným riaditeľom českého veľvyslanectva v Rusku. V roku 2004 bol zvolený na komunistickej kandidátke za poslanca Európskeho parlamentu, mandát obhájil v roku 2009. V roku 2013 ho prezident Miloš Zeman presadil za veľvyslanca v Rusku, poverovacie listiny predal v januári 2014, čím sa oficiálne ujal funkcie. Vo funkcii skončil tento rok v januári a odišiel do dôchodku.
Remek je druhýkrát ženatý, z každého manželstva má jednu dcéru. V roku 2001 prežil pád vojenského vrtuľníka, na ktorého palube cestoval spoločne s americkým astronautom Eugenom Cernanom.
