DAMASK/PRAHA - Sarin, z ktorého použitia obvinili Spojené štáty sýrsky režim prezidenta Asada, je smrtiaci nervový plyn, ktorý vyvinuli nacistickí vedci v roku 1938 v Nemecku. Látku, ktorá nemá žiadny zápach ani vôňu, použil režim irackého diktátora Saddáma Husajna v roku 1988 na zabitie tisícov Kurdov v meste Halabdža a tiež sekta Óm šinrikjó pri dvoch útokoch v Japonsku. Výroba sarinu je zakázaná medzinárodnou konvenciou o nešírení chemických zbraní z roku 1993.
Najhorší chemický útok od vypuknutia vojny: VIDEO Prvé reakcie mocných na zábery umierajúcich detí
Sarin vdýchnutý do pľúc alebo vstrebaný pokožkou zabíja ochromením dýchacieho centra centrálneho nervového systému a paralyzovaním svalov okolo pľúc. Následkom je smrť udusením. Sarin môže kontaminovať jedlo či vodu, uviedlo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
"Sarin je dvadsaťšesťkrát smrteľnejší než plynný kyanid. Kvapôčka s veľkosťou dierky od špendlíka zabije človeka," uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Symptómy po vystavení účinku sarinu zahŕňajú nevoľnosť a prudké bolesti hlavy, rozšírené zrenice, rozmazané videnie, slinenie, svalové kŕče, zástavu dýchania a stratu vedomia. Nasleduje kóma a smrť.
Nervové plyny všeobecne pôsobia rýchlo; na ich výrobu pritom stačia jednoduché chemické techniky a lacné, bežne dostupné ingrediencie. Vdychovanie vysokej dávky - zhruba 200 miligramov - sarinu, môže vyvolať smrť behom pár minút, kedy nie je čas ani na prejavenie symptómov, uvádza Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Pri vstrebaní kožou trvá smrť dlhšie a prvé príznaky sa môžu objaviť až po pol hodine, avšak potom nasleduje rýchly nástup účinku. Aj v prípade, že svoju obeť nezabije, môže sarin spôsobiť trvalé poškodenie pľúc, očí a centrálnej nervovej sústavy. Tento plyn je ťažší ako vzduch, a tak sa môže nad oblasťou držať až šesť hodín v závislosti od počasia.
Odev, ktorý sa dostane do styku s touto látkou, môže nakaziť iných ľudí do pol hodiny po styku, uvádza CDC, podľa ktorej existuje protijed.
Výroba sarinu je zložitý proces a prvýkrát ho náhodne objavili nemeckí chemici, podľa ktorých dostal názov: Schrader, Ambros, Rüdiger a Van der Linde. Vedci sa snažili vytvoriť silnejšieho pomocníka v boji proti plodinovým škodcom, ale látky sa potom chopila nacistická armáda a vytvorila z nej chemickú zbraň.
Sarin sa používal ako chemická zbraň vo vojne Iránu s Irakom v 80. rokoch a stúpenci náboženskej sekty Óm šinrikjó ním zamorili 20. marca 1995 niekoľko vozňov tokijského metra. V rannej dopravnej špičke tam zomrelo 13 ľudí a zhruba päť a pol tisíc sa priotrávilo. Sekta tiež použila rovnakú látku o rok skôr pri útoku v japonskom meste Macumoto, pri ktorom zomrelo sedem ľudí.
Zrejme sýrsky režim sarin použil už niekoľkokrát od začiatku vojny v marci 2011, zvlášť pri útoku 21. augusta 2013, kedy zahynulo okolo 1700 osôb.
K najhoršiemu sarinovému útoku došlo v marci 1988 v severoirackom meste Halabdža, kedy zomrelo až 5000 Kurdov a 65-tisíc ďalších bolo zranených. Iracká armáda vtedy použila zmes chemických látok obsahujúcich sarin, yperit a možno aj nervový plyn VX, ktorý je ešte desaťkrát účinnejší ako sarin. Predpokladá sa, že išlo o najhorší útok chemickým plynom proti civilistom.
