BRATISLAVA - Ak radi cestujete po svete, určite sa z času na čas ubytujete v hosteli. Je to forma ubytovania, ktorú využívajú mladí aj starí cestovatelia, a to si priam koleduje o rôzne vtipné aj menej humorné príbehy. Jeden bratislavský hostel vie o tom svoje a porozprával nám zážitky, ktoré prežil so svojimi hosťami.
Do hostela Art Hostel Taurus v Starom Meste prichádza podľa jeho zamestnancov množstvo zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, ktorí svojim zmýšľaním a fungovaním dávajú slovu nemožné nový význam. Či už sú to dôchodcovia na cestách okolo sveta alebo cestovatelia bez znalosti akéhokoľvek cudzieho jazyka. A takéto sú ich príbehy:
"V našom hosteli sa raz ubytoval 78-ročný Japonec, ktorý na bicykli prešiel svet a prišiel aj na Slovensko. Bol veľmi milý, zhovorčivý, priateľský a z Bratislavy nadšený. Celkovo k nám priniesol veľa pozitívnej energie."
"Podobnou cestovateľkou bola aj zhruba 50-ročná pani, ktorá prišla do hostelu v rockovom oblečení na motorke. Na prvý pohľad pôsobila ako zarytá fanynka, ktorá ide na koncert obľúbenej kapely. Po krátkom rozhovore sa však ukázalo, že je učiteľka a každý rok počas prázdnin cestuje po Európe. Povaha učiteľky sa nezaprela; už pri check-ine vytiahla šanón s do detailu vypracovaným plánom cesty."
"Keďže sme umelecký hostel, často sa u nás ubytujú rôzni hudobníci a pod. Vlani tu bola napríklad klaviristka, ktorá sa umiestnila na druhom mieste v medzinárodnej klavírnej súťaži Jozefa Nepomuka Hummela, tento rok zase víťaz medzinárodnej súťaže v klasickom hraní na gitaru."
"Ubytovanie u nás si niekedy zarezervujú aj hostia, o ktorých by ste v živote nepovedali, že budú spať v hosteli. Nočná recepčná očakávala príchod posledných hostí, ktorí si zarezervovali dve postele v najväčšej zmiešanej zdieľanej izbe. Okolo jedenástej večer prišli do hostela dve dôchodkyne z Ruska staršia mala viac ako sedemdesiat rokov. Práve v ten deň tvorili väčšinu hostí muži, v rezervovanej izbe boli tiež iba muži. Recepčná ich ubytovala, išla im ukázať izbu a zbadala ich pobavené výrazy po tom, ako zbadali zvyšok osadenstva izby. Po nejakom čase išla jedna z nich okolo recepcie, prstom si ťukala na čelo a pohoršene hovorí: "Mužčiny, mužčiny". Rovnaká recepčná ráno končila službu a keď dôchodkyne prišli ráno na recepciu, udivené, že vidia rovnakú ženu, sa medzi sebou rozprávali:
Staršia: "Eto drugaja devuška?" (To je druhé dievča?)
Mladšia: "Net, eta ta samaja." (Nie, to je tá istá.)
Staršia: "Ona zdes zivjut?" (A ona tu žije?)
staršia: ona zdes zivjut? (a ona tu žije?)
