MYS CANAVERAL - Po viac ako deväťročnom putovaní a takmer piatich miliardách kilometrov letu vesmírom sa dnes americká sonda New Horizons najviac priblíži trpasličej planéte Pluto. Sonda, ktorú k vesmírnemu telesu vyslal 19. januára 2006 americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), bude k Plutu najbližšie presne o 13:49:57 SELČ, jej vzdialenosť od povrchu planéty sa skráti len na 12.500 kilometrov.
Planéta Pluto odhalila svoje tajomstvo: Vedci boli mimo, prepíšu sa školské učebnice?
Naživo z NASA
Takto v NASA oslavovali prelet okolo Pluta
Americkí vedci si od projektu za 700 miliónov dolárov sľubujú nové poznatky, ktoré budú schopní vysledovať zo série snímok vyslaných na Zem. Do centrály NASA obrázky dorazia zrejme už v noci na stredu. Sonda s veľkosťou klavíra sa pri Plute zdrží len chvíľu. Okolo trpasličej planéty nebude obiehať, preletí okolo nej rýchlosťou 49.000 kilometrov za hodinu.
Prístroje na sonde budú okrem optického sledovania analyzovať zloženie atmosféry Pluta a jeho povrchu a merať teplotu. Získané dáta bude New Horizons vysielať na Zem po dobu šestnásť mesiacov.
Ladislav Druga zo Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) v Hurbanove uviedol, že hlavnou úlohou sondy New Horizons je vniesť svetlo do tajomstiev zahalenej, zatiaľ nepoznanej časti vesmíru a prostredníctvom vedeckých meraní a fotografií získať o nej čo najviac nových poznatkov a informácií.
"Sonda odštartovala k planéte Pluto 19. januára 2006 a jej jediný najbližší prelet popri planéte Pluto a jeho mesiacoch nastane po viac než deviatich rokoch dnes o 13:49:57 h stredoeurópskeho letného času vo vzdialenosti 12.500 km od jej povrchu,“ ozrejmil Druga s tým, že pokiaľ by v rovnakej vzdialenosti a s rovnakou aparatúrou fotografovala našu Zem, boli by na snímkach viditeľné i jednotlivé budovy. „Na snímky z najbližšieho preletu sa môžeme tešiť pravdepodobne už v noci zo 14. na 15. júla, keď údaje zaslané sondou dorazia na Zem a budú spracované,“ pokračoval.
V súvislosti s najväčším priblížením sondy New Horizons k trpasličej planéte Pluto a výzvou NASA, aby verejnosť navrhla vhodné mená pre podrobne zmapované časti jeho povrchu, navrhli dvaja odborníci - z Fyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky Jiří Grygar a Ladislav Druga zo SÚH Hurbanovo, aby jeden z novoobjavených útvarov na jeho povrchu bol pomenovaný menom astronóma a bývalého riaditeľa hvezdárne v Hurbanove Bohumila Šternberka.
Objav Pluta bol výsledkom sústavného hľadania deviatej planéty slnečnej sústavy od konca 18. storočia, ktoré vyvrcholilo úspechom amerického astronóma Clyda Tombaugha v januári a februári 1930.
V roku 1978 sa potom podarilo Jamesovi Christymu, ďalšiemu americkému astronómovi, objaviť pri Plute mesiac Cháron a v roku 2012 boli na snímkach Hubblovho kozmického ďalekohľadu objavení ďalšie súputníci Pluta - Kerberos, Styx, Hydra a Nix. Pluto bolo dlho považované za planétu, po novej astronomickej kategorizáciu z roku 2006 sa však o ňom hovorí ako o trpasličej planéte, pretože ešte za jeho dráhou sa pohybujú ďalšie podobné telesá ako je Sedna alebo Quaoar.
