UPPSALA - Najnovšia vedecká štúdia potvrdila, že obyvatelia západného sveta sa vyvíjajú napriek klesajúcej úmrtnosti a zmenšujúcej sa rodine. Prirodzený výber pokračuje aj bez nášho vedomia.
Darwinovskú evolúciu podľa fínskych a švédskych vedcov nezastavil ani moderný životný štýl, lekárska veda a zvýšená hygiena. Ľudský genofond sa za posledných 250 rokov, od začiatku priemyselnej revolúcie, zmenil. Výskumníci analyzovali cirkevné záznamy o narodeniach, úmrtiach a uzavretých manželstvách, ktoré sa týkali asi 10 000 obyvateľov siedmich farností vo Fínsku od 18. storočia.
Podľa Elisabeth Bolund zo švédskej univerzity v Uppsala sa jedinci výraznejšie líšia v počte detí, čo naznačuje, že evolúcia stále pracuje. „Je tu niečo, čo pracuje v prospech reprodukčného úspechu,“ potvrdila vedkyňa. Napriek tomu si niektorí vedci myslia, že evolúcia sa zastavila, pretože úroveň poľnohospodárstva a medicíny spolu s vyspelými technológiami zmiernili boj o prežitie najsilnejších.
Kolegovia Elisabeth Bolund vo Švédsku a Fínsku sú však presvedčení, že kultúrne vplyvy nie sú všemocné, pretože vedci badajú síce malé, ale významné účinky spôsobené genetickou dedičnosťou. Rozdiely medzi jednotlivcami ako dĺžka života, veľkosť rodiny a vek prvého a posledného pôrodu boli ovplyvnené génmi zo 4 až 18 percent.
V modernej spoločnosti sú gény slobodnejšie
„Výsledok je vzrušujúci, pretože ak gény ovplyvňujú jednotlivcov v týchto rysoch, znamená to, že môžu vplývať aj na prirodzený výber,“ dodala. Vedci totiž prekvapivo zistili, že posledné roky ovplyvňujú gény napr. načasovanie založenia rodiny a jej celkovú veľkosť oveľa silnejšie, ako to bolo v 18. a 19. storočí.
„Je možné, že v modernej spoločnosti majú ľudia väčšiu individuálnu slobodu vyjadrovať svoje genetické predispozície, pretože sociálne vplyvy sú uvoľnenejšie,“ vysvetlila Bolund. Ľudia si jednoducho môžu vybrať z viacerých reprodukčných vzorcov. Vedkyňa ďalej uviedla, že v súčasnosti odborníci nie sú schopní predpovedať vývoj budúcich generácií, pretože genetické zmeny sú iba malé.
„Je možné, že ak vidíme posun smerom k neskoršiemu reprodukčnému veku, genetická odpoveď povedie k uľahčeniu reprodukcie vo vyššom veku u žien. Môže to však trvať stovky rokov,“ povedala švédska výskumníčka podľa britského denníka The Independent.
