NEW YORK - Ničivé následky mohla mať pre ľudstvo silná slnečná erupcia, ktorej účinky pred necelými dvoma rokmi tesne minuli Zem. Tvrdí to dnes zverejnená štúdia amerických vedcov, ktorí možné dopady predvlaňajšej erupcie prirovnávajú k doteraz najväčšej geomagnetickej búrke na našej planéte z roku 1859. Častice z erupcie mohli ťažko poškodiť elektrickú sieť na Zemi či zničiť družice na obežnej dráhe.
K spomenutej masívnej slnečnej erupcii došlo 23. júla 2012, kedy boli do vesmírneho priestoru vyvrhnuté milióny ton častíc zo slnečného magnetického poľa. Udalosť zaznamenal pozorovací vesmírny modul amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Stereo a vedci spočítali, že keby k erupcii došlo o deväť dní neskôr, zasiahla by plnou silou Zem.
"Keby zasiahla Zem, zrejme by sa vyrovnala tej z roku 1859, ale dnešný vplyv by bol vzhľadom na naše moderné technológie hrozivý," uviedla jedna z autoriek štúdie Janet Luhmannová z kalifornskej univerzity Berkeley.
Zatiaľ čo pred pol druha storočím búrka známa ako Carringtonská udalosť úplne vyradila z chodu telegrafný systém v celých Spojených štátoch, dnes by podľa vedcov mohla zničiť elektrickú rozvodnú sieť na celej Zemi alebo vážne poškodiť družice putujúce okolo našej planéty.
Ekonómovia podľa Reuters spočítali, že vplyv magnetickej búrky v tejto intenzite by globálnu ekonomiku pripravil o zhruba 2,6 bilióna dolárov.
Slnko podľa astronómov v súčasnosti prechádza jedenásťročným cyklom silnej aktivity a k erupciám vymršťujúcim masy častíc dochádza aj niekoľkokrát denne, podobná intenzita je však výnimočná. Podľa Luhmannovej umožňujú pozorovania záberov získaných z modulu Stereo a ďalších slnečných observatórií získať vedcom lepšiu predstavu o vzniku podobných erupcií a v budúcnosti predvídať nimi podnietené magnetické búrky. Ľudia by sa tak mali šancu pripraviť na ich účinky.
Masa slnečnej hmoty obvykle putuje k Zemi okolo troch dní, v prípade Carringtonskej udalosti to kvôli sile erupcie bolo iba 18 hodín.
