BERLÍN - Mať nadváhu nie je zdravé. Lekári neúnavne hrozia predčasným skonaním obéznych ľudí a dôrazne ich vyzývajú, aby schudli. Posledné vedecké výskumy však uvádzajú, že tuční ľudia žijú dlhšie a dokážu zniesť vyššiu hladinu stresu, napísal nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
"Klasický názor je, že obezita je choroba, ktorá sa musí liečiť," povedal profesor Achim Peters z Lübeckej univerzity v Nemecku. "Ale nie je to choroba. V skutočnosti je to dokonca dobrá vec," dodal.
Tento odborník na obezitu bojuje proti stigmatizujúcemu pohľadu na nadváhu po celé roky. Jeho vlastný index BMI je 23, teda normálna váhová kategória, takže osobné aspekty u neho nehrajú rolu. Spoločne s profesorom neurológie Bruceom McEwenemzom z Rockefellerovej univerzity v New Yorku vyvinuli teóriu známu ako "paradox obezity", podľa ktorej je obezita zdravým spôsobom, ako zvládať stres.
Základom teórie je Petersov pojem "sebecký mozog", podľa ktorého si mozog bude od tela nárokovať energiu, ktorú potrebuje, aj keby to telo malo ohroziť. Napríklad v prípadoch extrémneho hladu stratia vnútorné orgány až 40 percent hmotnosti, zatiaľ čo mozog len jedno percento.
Keď ľudia nie sú v strese, ich mozog využíva 50 percent glukózy z ich tela; toto množstvo za stresových podmienok stúpa na 90 percent. U obéznych ľudí prichádza mozog skrátka, pretože telo si miesto jeho zásobovania buduje tukové zásoby. Pretože nedostáva glukózu, ktorú chce, musí mozog zvýšiť svoje energetické požiadavky. Tučný človek konzumuje viac, aby pokryl potreby svojho sebeckého mozgu, ale zase len malá porcia týchto kalórií ide na uspokojenie potrieb mozgu a zvyšok do budovania tukových vrstiev.
Teda podľa tejto teórie si obézni ľudia nemôžu pomôcť, aby neboli obézni. Je to reakcia ich tela na chronický stres.
Dlhovekosť ľudí s nadváhou sa prvýkrát dostala do pozornosti vedcov v roku 1999, keď si Edmund Lowrie z Kalifornskej univerzity všimol, že jeho chudší dializovaní pacienti umierali skôr ako tí s nadváhou. Potom vyšlo najavo, že dokonca aj obézni ľudia, ktorí utrpeli srdcovú príhodu, žijú dlhšie a to isté sa preukázalo po veľkých operáciách, sepse, krvácaní do mozgu, a dokonca aj u pacientov trpiacich reumou či rakovinou. Obézni pacienti v prežití vždy viedli, aj keď ich BMI bol trebárs 30, čo u človeka s výškou 170 centimetrov znamená váhu 86 kilogramov.
Dôležitým rozdielom bolo, či korpulentný človek nosí svoju váhu navyše uloženú okolo pása. Tento typ hrúbky, ktorá obklopuje vnútorné orgány, ohrozuje život, akonáhle obvod mužského pásu presiahne 102 centimetrov a u ženy 88 centimetrov. Ale silné paže a nohy, boky a zadok fungujú skôr ako istý druh ochrany než ako hrozba.
"Mať nadváhu nie je tak nebezpečné, ako sa predtým myslelo," povedala výskumníčka v odbore zdravia Ingrid Mühlhauserová z Hamburskej univerzity. Jej štúdia Nemcov s BMI okolo 27 ukázala, že majú väčšiu šancu na dlhší život ako ľudia s BMI okolo 20 (pri výške 170 centimetrov váha 58 kilogramov). Ľudia s nadváhou majú väčšiu tendenciu k srdcovým problémom alebo cukrovke, ale nie k mŕtvici, uviedla Mühlhauserová. A hodnota BMI nad 35 zostáva naďalej vysoko nebezpečná.
Podľa Petersa jediný spôsob ako schudnúť, je znížiť hladinu stresu. Lenže časť tohto stresu spôsobuje aj negatívny pohľad, aký spoločnosť na obéznych ľudí má. Podľa doktora Thomasa Ellrotta, odborníka na výživu a psychológiu výživy, 14 percent Nemcov uviedlo, že ak by boli zamestnávateľmi, ľudí s nadváhou by neprijali. "Stigmatizácia tučným ľuďom nielen nepomáha, tá ich problém len zhoršuje," povedal Ellrott.
