MOSKVA – Počas vojny na Ukrajine sa ruské velenie nezachovalo k wagnerovcom vždy najlepšie. Podľa vodcu Jevgeniho Prigožina ich prestal Kremeľ podporovať v rámci dodávok zbraní, munície a ďalších potrieb. Vyvrcholilo to až do stavu, keď sa wagnerovci rozhodli zaútočiť proti svojmu spojencovi. O tomto všetkom ale vedel ruský prezident niekoľko dní dopredu.
archívne video
Ruské spravodajské služby informovali prezidenta Vladimira Putina takmer tri dni pred zahájením vzbury vodcu wagnerovcov Jevgeniho Prigožina. Informuje o tom denník Washington Post s tým, že na viacerých miestach v Moskve došlo k zvýšeniu bezpečnostných prvkov. Išlo o lepšie vyzbrojenie ochranky, ale nič iné sa údajne nespravilo.
Istý anonymný predstaviteľ európskej bezpečnosti sa vyjadril, že Putin mal dostatok času na potlačenie vzbury a zatknutie všetkých jej organizátorov. "Keď sa to napokon celé spustilo a Prigožin začal postupovať smerom na Moskvu, v ruskom velení došlo k paralýze. Boli zmätení a dezorientovaní. Vôbec nevedeli, ako majú reagovať," povedal. Už predtým mal podobný názor riaditeľ CIA William J. Burns, podľa ktorého bolo ruské velenie bezradné takmer počas celej 36-hodinovej vzbury.
Nechcel priamy konflikt
Začalo sa teoretizovať, že Putin nechcel vstúpiť do priameho konfliktu s wagnerovcami. Je možné, že z Prigožina má aj mierny strach, resp. rešpekt, pretože ten pôsobil dlhé roky v rámci ruskej bezpečnosti. V USA fungovali jeho trollie farmy an šírenie dezinformácii, na Blízkom východe a v Afrike podnikal polovojenské operácie. Jeho jednotka bola zapojená aj do ukrajinského konfliktu na strane Ruska. Kremeľ tieto tvrdenia vyvrátil s tým, že neexistujú žiadne dôkazy.
Wagnerovci spustili operáciu 24. júna. Vstúpili do Rostova a obsadili tamojšie hlavné veliteľstvo. Odtiaľ sa presunuli do mesta Voronež a postupovali ďalej smerom na Moskvu. Ruské jednotky nevedeli, čo majú robiť, keď sa zrazu pred nimi zjavili ozbrojení wagnerovci. Prigožin postupoval bez boja, pretože z Kremľa neprišlo žiadne hlásenie ani varovanie. Mnohí jednoducho nemohli uveriť, že žoldnieri sa vzbúrili a skutočne sa budú snažiť postupovaťna Kremeľ.
Zrejme nepomohol ani núdzový prejav v televízii, kde sa Putin prihovoril celému národu. "Voči rebelom podnikneme tvrdý zásah. Na Prigožina bol vydaný zatykač za podnecovanie vzbury mu hrozí väzenie," povedal ruský vodca.
Chýbala zhoda
Chaos ruskej vlády sa ukázal aj v podpore Prigožina pri jeho ťažení na ruskú metropolu. "Mnohí zastávali počas vzbury názor, že vedenie potrebuje zmenu. Ryba hnije od hlavy," povedal ďalší predstaviteľ z európskej bezpečnosti. NATO zašlo ešte ďalej, keď tvrdí, že pokiaľ by sa Prigožinovi viac darilo, podporili by ho aj predstavitelia mocenských štruktúr. Mnohí vojaci ruskej armády tiež chceli, aby Prigožin uspel, pretože verili, že potom sa im bude ľahšie bojovať. Druhá skupina ľudí sa bála a už sa pripravovala na obdobie chaosu a kríz. "Nastal zmätok. V absentoval tu konsenzus. Velenie navyše nevedelo adekvátne reagovať," prehlásil predstaviteľ ruského diplomatického spektra.
Napätie medzi ruským velením a Prigožinom začalo narástlo, keď ruské ministerstvo obrany dňa 10. júna wagnerovcom nakázalo, aby podpísalo zmluvy s rezortom. Inak povedané, Prigožin by už stratil nad nimi kontrolu. Napokon bol však Putin donútený ku kompromisu a stiahol svoje obvinenia. Prigožin následne zastavil postup na Moskvu a súhlasil s presunom do Bieloruska.
