ŠIAULIAI - Štyri dánske stíhačky typu F-16 pristáli v Litve po tom, ako táto pobaltská krajina požiadala NATO o zvýšenie vojenskej prítomnosti v súvislosti s obavami z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. S odvolaním sa na litovské úrady o tom informovala v piatok agentúra AFP.
"Rozhodnutie Dánska vyslať k nám bojové lietadlá prichádza v pravý čas," povedal litovský prezident Gitanas Nauséda počas uvítacej ceremónie na leteckej základni v meste Šiauliai na severe krajiny.´ Dánske bojové lietadlá budú hliadkovať vo vzdušnom priestore Litvy do 1. apríla spolu so štyrmi poľskými stíhačkami, ktoré tam operujú už od 1. decembra. Lietadlá sa zúčastnia aj na niekoľkých vojenských cvičeniach.
Ako pripomína AFP, pobaltské štáty sa cítia byť ohrozené v súvislosti s hromadením ruských vojakov neďaleko hraníc Ukrajiny. Moskva akékoľvek útočné zámery popiera, avšak požaduje, aby NATO upustilo od tzv. Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) v Pobaltí a Poľsku, a tiež to, aby sa Ukrajina a ďalšie postsovietske republiky v budúcnosti nestali členmi Severoatlantickej aliancie. "Toto je mimoriadne znepokojujúce obdobie nielen pre Litvu, ale aj pre všetkých spojencov NATO," povedal v piatok Nauséda.
Litvu znepokojujú najmä pohyby ruských jednotiek v susednom Bielorusku. Litovský minister obrany Arvydas Anušauskas v stredu vyhlásil, že príchod jednotiek ruskej armády do Bieloruska, kde sa zúčastňujú na spoločnom vojenskom cvičení označovanom za previerku schopnosti rýchlej reakcie ozbrojených síl, predstavuje pre Litvu bezprostrednú hrozbu. Šéf litovského rezortu obrany dodal, že "tohto cvičenia sa zúčastňuje viac vojakov a techniky, ako počas vlaňajšieho rusko-bieloruského strategického cvičenia s kódovým názvom Západ-2021".
V súvislosti s posilnením prítomnosti jednotiek Aliancie v tomto regióne AFP ďalej pripomína, že Dánsko začiatkom tohto mesiaca oznámilo nasadenie fregaty so 160-člennou posádkou, ktorá bude hliadkovať v Baltskom mori. V stredu na leteckej základni v Estónsku okrem toho pristálo šesť amerických stíhačiek typu F-15, aby tam posilnili tzv. východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Stíhačky majú v tejto pobaltskej krajine ostať týždeň a pol.
Litva chce pozdĺž celej hranice s Bieloruskom inštalovať kamery
Litva chce rozmiestniť pozdĺž celej takmer 680-kilometrov dlhej hranice s Bieloruskom monitorovacie kamery. Ako povedala v piatok litovská premiérka Ingrida Šimonyté počas návštevy jedného z pohraničných priechodov na juhu tejto pobaltskej krajiny, ide o jeden z najdôležitejších projektov tohto roka, informuje agentúra DPA. Rozpočet na tento projekt tvorí približne 40 miliónov eur. Ako uviedla Šimonyté pre tlačovú agentúru BNS, rozhovory s EÚ o financovaní takéhoto opatrenia zameraného na zastavenie nelegálnej migrácie, sú omnoho jednoduchšie v porovnaní s diskusiami o výstavbe fyzickej bariéry na hraniciach.
Momentálne sa monitorovacie kamery nachádzajú na zhruba polovici dĺžky hraníc Litvy s Bieloruskom. Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko boli vlani vystavené bezprecedentnému náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko. Prílev migrantov podľa nich zámerne organizoval bieloruský líder Alexander Lukašenko, aby sa v rámci odplaty za sankcie pokúsil destabilizovať EÚ. Migračná kríza na východných hraniciach eurobloku si vyžiadala najmenej 12 životov.
Vilnius zareagoval na nápor migrantov posilnením ochrany hraníc a výstavbou plota dlhého stovky kilometrov. Litovská pohraničná stráž vytláča migrantov späť za hranice už od augusta minulého roku. Šimonyté dodala, že Litva chce v tejto stratégii pokračovať i napriek tomu, že v poslednej dobe zaznamenali len niekoľko prípadov pokusov o nelegálne prekročenie hraníc. Poľsko spustilo v utorok na hranici s Bieloruskom výstavbu novej stálej bariéry s celkovou dĺžkou 186 kilometrov. V budúcnosti sa plánuje múr vybaviť moderným monitorovacím zariadením vrátane kamier a pohybových senzorov.
