VIEDEŇ - Pandémia choroby COVID-19 "oživila" antisemitskú rétoriku a priniesla "nové mýty a konšpiračné teórie obviňujúce Židov" za súčasnú zdravotnú krízu, uvádza sa v správe Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) zverejnenej v utorok vo Viedni.
Nárast antisemitizmu počas pandémie sa prejavil najmä na internete, konštatuje FRA vo svojej správe, ktorá vychádza z oficiálnych štatistík, ale aj z materiálov zhromaždených občianskymi organizáciami.
V Nemecku tak sieť združení RIAS zaznamenala, že v prvých mesiacoch pandémie bolo s koronavírusom spojených až 44 percent antisemitských incidentov. Podobne aj Federácia židovských obcí v Českej republike zaznamenala "nárast cirkulácie prejavov nenávisti" v on-line priestore. Takmer všetky boli publikované v médiách alebo on-line a mnohé sa týkali antisemitských konšpiračných teórií – aj tých, ktoré súvisia s pandémiou, uvádza správa.
FRA pritom vo svojej správe vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že len málo členských štátov EÚ identifikuje antisemitské incidenty a zaznamenáva ich do štatistík.
Väčšina incidentov ostane neohlásená
Niektoré, ako napríklad Maďarsko a Portugalsko, nemajú nijaké oficiálne čísla. V mnohých krajinách "prevažná väčšina incidentov zostane neohlásená, či už polícii alebo inej inštitúcii," uvádza sa v dokumente.
Podľa správy FRA to je dôvod, prečo nie je možné robiť "zmysluplné porovnania". Španielsko napríklad podľa poskytnutých štatistík zaznamenalo vlani len tri antisemitské incidenty v porovnaní s 339 vo Francúzsku, zatiaľ čo Nemecko ich registruje 2351, čo je "najviac za obdobie rokov 2010–2020".
FRA tak vo svojej správe priznáva, že tento nedostatok dát znemožňuje stanoviť mieru závažnosti tohto problému, a tým aj jeho riešenie.
Všeobecnejšie povedané, "nedostatok údajov" spôsobuje, že realita je naďalej skrytá, uvádza sa v správe FRA.
EÚ chce s problémom bojovať
"Antisemitizmus je vážny problém, ale bez (relevantných) údajov nevieme, do akej miery až vážny," upozornil riaditeľ FRA Michael O'Flaherty vo vyhlásení, ktorým správu predstavil verejnosti.
Apeloval, aby členské štáty EÚ podporovali oznamovanie takýchto incidentov a zlepšili zaznamenávanie a zber údajov. "Takto budeme môcť lepšie bojovať proti nenávisti a predsudkom voči Židom," zdôraznil.
Brusel v októbri predstavil svoju prvú stratégiu boja proti antisemitizmu s cieľom bojovať proti nenávisti šírenej v on-line priestore, posilniť ochranu synagóg a podporiť odovzdávanie odkazu o holokauste mladším generáciám.
