LONDÝN – Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku v roku 2003 spoliehala na chybné spravodajské informácie, pričom plánovanie konfliktu bolo "úplne neprimerané" a neboli pred ním využité všetky možnosti mierového riešenia. Vyplýva to z dnes zverejnenej záverečnej správy vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku.
"Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pridať k invázii do Iraku pred tým, ako boli vyčerpané mierové možnosti odzbrojenia (Iraku). Vojenský zásah nebol v tom čase jedinou poslednou možnosťou," uviedol vedúci sedem rokov trvajúceho vyšetrovania John Chilcot.
Vtedajšia britská vláda premiéra Tonyho Blaira predstavila argumenty o hrozbe zbraní režimu Saddáma Husajna s "istotou, ktorá nebola odôvodnená", zdôraznil Chilcot. Obyvatelia Iraku podľa neho "veľmi trpeli" v dôsledku vojenskej intervencie, ktorá "sa vážne nevydarila", citovala ho agentúra AP.
Okrem nedostatočného plánovania samotnej vojny i obdobia po nej museli byť podľa Chilcota vopred zrejmé riziká: britskí činitelia mali vedieť, že v Iraku hrozia vnútorné konflikty, zvýšenie aktivity teroristov z al-Káidy i možnosť všeobecnej nestability krajiny.
Chilcot počas dlhého procesu oficiálneho vyšetrovania vypočul 150 svedkov a preskúmal 150.000 dokumentov. Jeho závery sú úderom pre Blaira, ktorý americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi osem mesiacov pred vojenským zásahom v Iraku z marca 2003 povedal, že ho podporí za každých okolností, a to bez toho, aby túto záležitosť konzultoval so svojimi kolegami vo vláde.
Blair podľa správy išiel do vojny po boku hlavného spojenca Británie, len aby zistil, že Spojené kráľovstvo je vylúčené z väčšiny dôležitých rozhodnutí o vojenských operáciách i povojnového plánovania. Precenil tak britský vplyv na Američanov.
Chilcot však dnes zdôraznil, že nebude vynášať verdikt v otázke toho, či bol vojenský zásah v Iraku legálny. Správa neobsahuje ani posúdenie toho, či Blair a jeho vláda úmyselne zavádzali verejnosť a parlament ohľadom situácie v Iraku.
