BRUSEL - Žiadny prejav terorizmu nemôže byť tolerovaný či ospravedlnený, vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na začiatku dnešného rokovania veľvyslancov krajín NATO o situácii v Turecku. NATO ponúklo Turecko spoluprácu.
O schôdzku požiadala turecká strana po sérii teroristických útokov z posledných dní. Na ne Ankara zareagovala nielen leteckými útokmi na organizáciu Islamský štát (IS), ale aj útokmi na tábory zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Podľa Stoltenberga NATO situáciu na "tureckom prahu", a teda svojich vlastných hraniciach, starostlivo sleduje a so svojím tureckým spojencom je plne solidárne Generálny tajomník v úvodnom prejave dnešného inak neverejného rokovania tiež vyjadril sústrasť rodinám obetí nedávnych útokov aj tureckej vláde.
Český veľvyslanec pri NATO Jiří Šedivý novinárom pred rokovaním pripomenul, že Stoltenberg schôdzku zvolal na základe tureckej žiadosti a štvrtého článku Washingtonskej zmluvy, ktorá je zakladajúcim dokumentom Severoatlantickej aliancie. Štvrtý článok dáva každému zo spojencov právo, ak sa cíti ohrozený, požiadať aliančných partnerov o konzultácie.
"Nechcem predbiehať výsledkom dnešného zasadnutia. Ale celkom iste nám turecký kolega prednesie situačné správy o tom, čo sa v posledných dňoch v oblasti deje," poznamenal Šedivý.
NATO ponúklo politickú podporu vojenskej akcii Turecka v Sýrii a Iraku
Severoatlantická aliancia ponúkla na dnešnej mimoriadnej schôdzke politickú podporu vojenskej akcii Turecka proti militantom z Islamského štátu v Sýrii a Iraku. Ankara však nepožiadala o ďalšiu vojenskú pomoc. "Turecko nepožiadalo o dodatočnú vojenskú prítomnosť NATO v Turecku... Turecko má veľmi schopné ozbrojené sily - druhú najväčšiu armádu v rámci aliancie," citovala agentúra DPA generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po bruselskej schôdzke veľvyslancov pri NATO.
Podľa agentúry Reuters Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Podniklo letecké útoky v Sýrii a Iraku. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK). "Sme solidárni s naším tureckým spojencom," povedal na začiatku schôdzky Stoltenberg.
V úvode stretnutia NATO a Turecko bagatelizovali myšlienku, že by aliancia mohla poskytnúť vzdušnú a pozemnú podporu pre dramatickú zmenu v tureckej stratégii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však ešte pred odletom do Číny vyhlásil, že Turecko "bolo napadnuté". Povedal to v súvislosti so samovražedným bombovým útokom v meste Suruč, pri ktorom zahynulo minulý týždeň 32 ľudí, prevažne študentov. Z útoku podozrievajú Islamský štát.
"Ak sa členská krajina NATO stane terčom útoku, NATO ju podporí v každom smere," konštatoval Erdogan. Podľa neho "by mohla existovať povinnosť pre NATO a žiadame NATO, aby bolo na to pripravené," uviedol Erdogan.
Turecký prezident vylúčil mierový proces s kurdskými militantmi
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes vyhlásil, že nie je možné pokračovať v mierovom procese s kurdskými militantmi. Politikov s väzbami na "teroristické skupiny" by podľa neho mali zbaviť imunity pred stíhaním. "Nie je možné, aby sme pokračovali v mierovom procese s tými, ktorí ohrozujú našu národnú jednotu a bratstvo," povedal Erdogan na tlačovej konferencii pred odchodom na oficiálnu návštevu Číny, informovala agentúra Reuters.
Erdogan taktiež poznamenal, že "bezpečnostná zóna" na severe Sýrie, o vytvorení ktorej rokujú Turecko a USA, by otvorila cestu návratu 1,7 milióna sýrskych utečencov momentálne sa nachádzajúcich v Turecku.
