KÁHIRA - Duchovný líder z Kuvajtu vyzval bojovníkov z Islamského štátu, aby zničili egyptské pyramídy a sfingy! Džihádisti v poslednom čase demolujú kultúrne pamiatky ako barbari. Už dnes majú na svedomí tisícročné staroveké mestá s nevyčísliteľnou kultúrnou hodnotou. Nezastavia sa pred ničím a teraz majú prísť na rad vzácne egyptské pyramídy. Šéf OSN varuje, že ide o vojnový zločin.
Ibrahim Al Kandari z Kuvajtu vyzval na likvidáciu starovekého dedičstva z Egypta. Aj keď nejde o vyslovene náboženské symboly, radikálni islamisti nemajú mať s nimi zľutovanie. Informovali o tom arabské noviny Al-Watan.
Islamisti zničili už tri vzácne lokality plné pamiatok. Najprv zdemolovali lokality v Nimrúde a Hatre - obe zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zničenie 3000 rokov starého mesta Nimrúd buldozérmi UNESCO nazvalo "vojnovým zločinom". Islamisti zničili aj vzácnu knižnicu v Mósule. Do tretice to boli zrúcaniny mesta Chorsábád, známeho aj ako Sargonova pevnosť.
3000 rokov staré mesto Nimrúd
Staroveké asýrske mesto Nimrúd zničili pomocou buldozérov. Významné archeologické nálezisko leží 40 kilometrov južne od mesta Mosul, ktoré vlani obsadili militanti IS. Nimrúd založili okolo roku 1270 pred naším letopočtom a istý čas bol hlavným mestom Asýrskej ríše. Názov mesta je odvodený od biblického kráľa Nimróda. Pri archeologickom prieskume tam v 19. a 20. storočí našli ruiny pevnosti, chrámové objekty, obelisky a bohato zdobené reliéfy.
Len koncom februára džihádisti IS zverejnili video, ktoré ukazuje ničenie asýrskych artefaktov z provincie Ninive, medzi nimi sochu starú viac než 2600 rokov. Približne päťminútový film zachytáva, ako islamisti v múzeu v Mosule veľkými kladivami rozbíjajú alebo prevracajú umeleckohistorické predmety.
Poklady objavené v kráľovských hrobkách v Nimrúde v 80-tych rokoch minulého storočia patria k najdôležitejším archeologickým náleziskám. Ich vek sa odhaduje na takmer 3000 rokov a odborníci ich prirovnávajú k nálezom z hrobky kráľa Tutanchamóna v Egypte. Nimrúd bol v minulosti druhým hlavným mestom Asýrie, kráľovstva, ktorého pôvod sa datuje až do roku 900 p.n.l. Malo veľký význam, odborníci ho považujú za kolísku západnej civilizácie.
2000 rokov staré mesto Hatra
Militanti vyhodili ruiny antického mesta Hatra i umelecko-historické artefakty nachádzajúce sa na tejto lokalite do vzduchu trhavinami. Hatra je na zozname svetového kultúrneho dedičstva Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO). Leží približne 110 kilometrov severozápadne od Mósulu, de facto hlavného mesta Islamského štátu v Iraku. Bola založená v 3. storočí pred n.l. a je známa svojimi chrámami a budovami s klenutými sieňami.
Chorsábád
Chorsábád vznikol ako nové hlavné mesto asýrskej ríše na základe nariadenia kráľa Sargona II., ktoré vydal krátko po svojom nástupe na trón v roku 721 pred Kristom. Starobylé mesto je povestné svojimi kamennými reliéfmi. Chorsabad dal vystavať ako nové hlavné mesto Asýrskej ríše kráľ Sargon II. krátko po tom, ako sa v roku 721 pred n.l. dostal k moci. Artefakty, ktoré zdobili múry paláca, sú dnes v múzeách v Bagdade, Paríži, Londýne a Chicagu.
Na rade sú pyramídy
@harmlesstree2 @AnonOperations2 2days Egypt is NOT Islamic but SECULAR. In the past Mamlukes tried 2 damage d Sphinx! pic.twitter.com/YO3b6y4DUy
— Maʾmūn (@AlMuwa7id) March 2, 2015
"Fakt, že ranní moslimovia a následovníci Mohameda nezničili faraónove monumenty neznamená, že by sme ich nemali zničiť aj dnes," nechal sa počuť duchovný Al Kandari. Podobnú rétoriku zastáva aj samozvaný kalif IS Abú-bakr al Bagdádí. Podľa neho je táto barbarská činnosť "náboženským poslaním". Odborníci však upozorňujú, že nejde o náboženské symboly, ale o vzácne kultúrne dedičstvo.
Islamisti na obsadených územiach ničia pamiatky predislamského obdobia, lebo tvrdia, že sú v rozpore s ich náboženskou doktrínou, podľa ktorej sochy a iné vyobrazenia musia byť zničené. Postup islamistov pritom odsúdili mnohí vplyvní moslimskí duchovní vrátane sunnitských.
Kurátori viacerých zbierok s artefaktmi z Orientu sa vyjadrili, že ničením kultúrneho dedičstva v Iraku islamisti "mažú dejiny a identitu irackého národa". Upozorňujú, že mnohé predmety sa dostávajú na čierne trhy a zisk z ich predaja slúži IS na financovanie jeho bojových aktivít. Experti pripomínajú, že sochy a staroveké stavby sú síce z pohľadu konzervatívneho výkladu koránu zakázané - harám, čo však ich predaju - paradoxne - nebráni. Väčšina artefaktov, ktoré nevyhovujú viere islamistov, je však nenávratne zničená.
Miliardové obchody
Trh s ulúpenými artefaktmi v oblastiach pod kontrolou IS podľa odhadov dosahuje výšku jednej miliardy dolárov. Ukradnuté predmety sa väčšinou pašujú cez slabo stráženú sýrsko-tureckú hranicu, ktorú radikálne džihádistické skupiny využívajú aj na presun bojovníkov a zbraní do konfliktných zón predovšetkým v Iraku a Sýrii.
Kultúrne poklady z asýrskeho, akkadského, babylonského či rímskeho obdobia čelia rabovaniu miestnych obyvateľov a zločineckých bánd, ktoré vojenským bossom z IS platia dane za právo odniesť tieto umelecké predmety z nechránených archeologických lokalít a stavieb cez teroristami kontrolované územia do zahraničia.
OSN varuje
Džihádisti - bojovníci moslimskej svätej vojny - spôsobili celosvetové pobúrenie, keď zničili staroveké asýrske mesto Nimrúd pomocou buldozérov, ako aj artefakty v múzeu v Mósule. Militanti sa v súčasnosti zamerali na mimoriadne dobre zachované opevnené mesto Hatra, ktoré je staré viac ako 2000 rokov. Hatra je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. OSN odsúdila jej údajné zničenie.
