PRAHA - Keby platili najčiernejšie scenáre stratégov, tak sa jedna z budúcich vojen odohrá na severnom póle. Kanada, Rusko, USA, Japonsko, Nórsko aj Dánsko posielajú do oblasti čoraz viac vojakov v záujme obhájiť svoje nároky na obrovské nerastné bohatstvo v podobe ropy a zemného plynu, ktoré sa ukrýva pod Arktídou.
Podľa expertov sa situácia môže ešte vyostriť. Minulý mesiac Nórsko usporiadalo jeden z najväčších arktických manévrov všetkých čias. Cieľom cvičenia za účasti 16 300 vojakov zo 14 krajín bolo naučiť sa na ľade zvládnuť všetko od skutočnej bitky až po teroristickú hrozbu. A boli aj obete, keď päť nórskych vojakov zahynulo v troskách lietadla C-130 Herkules, ktorý narazil v blízkosti Kebnekaise, najvyššej hory Švédska.
USA, Kanada a Dánsko mali v rovnakých podmienkach cvičenia dva mesiace predtým. V máji sa má doknoca odohrať udalosť, ktorá nemá v arktických dejinách obdobu: všetci hlavní "hráči" v tejto oblasti - Kanada, USA, Rusko, Island, Dánsko, Švédsko a Fínsko - sa stretnú na kanadskej vojenskej základni, aby tu diskutovali o bezpečnostných otázkách. Informoval portál idnes.cz.
USS Connecticut na severnom póle
Počet lodí a spoločností, ktoré na ďaleký sever smerujú za zásobami ropy a plynu, sa neustále zvyšuje a s tým rastie aj potreba kontroly hraníc a vojenskej sily, ktorá by bola schopná zasiahnuť do hraničných sporov.
Oficiálna americká geologická štúdia predpokladá, že zhruba 13 percent doteraz neobjavenej ropy a 30 percent rovnako dobre ukrytého zemného plynu je v Arktíde. Najväčšie stávky do oblasti vložili Rusko, Kanada a Spojené štáty.
Rusko, ktorého veľká časť leží za polárnym kruhom, je teraz zrejme najaktívnejšie v úsilí stať sa tu veľmocou číslo 1. Rob Huebert, profesor na kanadskej univerzite v Calgary, upozorňuje, že Rusi dôkladne prebudovali svoj vojenský arzenál v Arktíde a výrazne zvýšili kontrolu nad územím pomocou bombardérov a ponoriek. Ako odovzvu Nórsko, Dánsko a Kanada obnovili svoje vojenské cvičenia, ktoré sa v tých končinách neusporadúvali od pádu Sovietskeho zväzu.
Po správach vedcov, že sa Arktída otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok zemegule, ohlásila americká armáda už v roku 2009 trojstupňový plán, ktorý má zvýšiť pripravenosť vojakov definovať oblasti, kde hrozí najväčšie riziko konfliktu, a pokúsiť sa dohodnúť so všetkými štátmi v oblasti na sférach vplyvu. "Naše záujmy v Arktíde nikdy nepoľavili," povedal Ian Johnson, kapitán USS Connecticut, jednej z najdokonalejších arktických ponoriek, ktorá vlani dorazila priamo k severnému pólu.
Hrozba ozbrojeného konfliktu však nie je jediným rizikom. Heather Conleyová, šéfka Európskeho programu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá v Londýne, varuje, že armády musia byť pripravené na veľké záchranné akcie. "Nie vojna, ale prírodné a ľudské katastrofy, ako je napríklad potopenie lode alebo ekologická havária, to je teraz tá najväčšia hrozba. A bude rásť s tým, ako dramaticky porastie prieskum a ľudské aktivity v Arktíde," usudzuje.
