BRATISLAVA - Z Bratislavy by sa mal stať samosprávny kraj, čo by pomohlo vyriešiť situáciu s financovaním a opravami ciest. Myslí si to opozičný poslanec Národnej rady SR Juraj Miškov (SaS), ktorý aj takéto riešenie s opravami výtlkov po zime predostrel na dnešnej tlačovej konferencii.
"Také katastrofálne cesty v Bratislave, ako sú teraz, ešte asi neboli. Pripomínajú skôr tankodrom," opísal situáciu Miškov. Stav ciest podľa neho nezodpovedá štatútu hlavného mesta. To dnes spravuje štyri milióny metrov štvorcových ciest. "Väčšina z nich je ale po dobe životnosti a na to, aby sme ich všetky opravili, by sme potrebovali niekoľko sto miliónov eur na opravu. V rozpočte máme zhruba 640.000 eur," priblížila bratislavská mestská poslankyňa Katarína Augustinič (SaS). Táto suma dnes podľa nej nestačí ani na opravu výtlkov, nehovoriac už o komplexnejších riešeniach.
Strana preto navrhla tri riešenia, pričom prvé plánuje realizovať hneď. Chce, aby sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) delil o daň z motorových vozidiel s hlavným mestom. Liberáli hovoria o 20 percentách, ktoré by Bratislave z tejto dane išli. "Župa vyberá daň za celý kraj, aj za autá, ktoré sú registrované v hlavnom meste, ale udržiava len cesty okolo hlavného mesta. Bratislavské sú pre kraj od macochy," poznamenal Miškov s tým, že výnos z tejto dane sa šplhá na sumu asi 34 miliónov eur. Z týchto peňazí podľa neho kraj používa 15 miliónov na opravu ciest, ktoré má v správe a zvyšok na iné účely. Na štvrtkovom (7.2.) mestskom zastupiteľstve preto chce strana zaviazať primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru-SD), aby začal o tejto téme rokovať s predsedom BSK Pavlom Frešom (SDKÚ-DS).
Liberáli navrhujú rozdelenie výnosu z dane z motorových vozidiel zakotviť aj do zákona o miestnych daniach a poplatkoch. "Môžeme si zobrať parametre ako je hustota miestnych komunikácii či intenzita dopravy," priblížil Miškov úvahu, podľa čoho by bol výnos z dane rozdelený.
Hovorca primátora Ľubomír Andrassy vraví, že na Slovensku cesty 2. a 3. triedy spravujú samosprávne kraje, len v Bratislave funguje istá anomália. "My spravujeme cesty od 1. po 4. triedu a na tieto aktivity nedostávame ani cent, ani zo štátneho rozpočtu, ani z dane z motorových vozidiel," poznamenal. Podľa jeho slov Ftáčnik už vlani oslovil Freša, aby kraj účelovo poskytoval mestu financie z tejto dane na rekonštrukciu ciest. Poslanci kraja však podľa hovorcu návrh nepodporili.
Kraj má rovnaký názor aj dnes. "Poslanci mestského zastupiteľstva za SaS by mali riešenie tohto problému hľadať v inštitúcii, ktorej sú poslancami, teda na úrovni magistrátu, nie sa obracať na iné inštitúcie, ktoré zo zákona nemôžu investovať do opráv cudzieho majetku, ako je BSK," reagovala hovorkyňa kraja Miroslava Rácová.
Meniť chce strana aj zákon o Bratislave, a to tak, aby získala právne postavenie samosprávneho kraja. "Napríklad Praha má právne postavenie hlavného mesta, samosprávneho kraja aj obce. Podobne by sme to stanovili v zákone o Bratislave. Toto riešenie je do istej miery radikálnejšie, ale ak sa nám nepodarí vyriešiť problém ciest v Bratislave, sme pripravení ísť aj do takéhoto tvrdšieho riešenia," dodal Miškov.
Žalostný stav na cestách v hlavnom meste je podľa Andrassyho zapríčinený aj tým, že vyše 30 rokov do nich samospráva neinvestovala. Mesto si podľa neho uvedomuje, že bratislavské cesty si vyžadujú komplexnú opravu a aj preto pripravuje model, do ktorého zapojí súkromného partnera. "Ten by zrekonštruoval dlhý úsek cesty, ktorý by prechádzal hlavným mestom. Následne by sa formou koncesie o tento úsek staral a mesto by mu ročne za to platilo," priblížil Andrassy.
