BRATISLAVA - Začiatkom marca sme na Topkách informovali o ničivom požiari veľkej garáže v bratislavskom Ružinove. Svoje veci v nej mala odložené aj známa slovenská herečka Jana Hubinská (57). Zo svojej straty však nevešia hlavu. Situáciu zvláda bravúrne... A to aj napriek tomu, že sa okrem toho stará aj o vážne chorú mamu!
Jana Hubinská o svojich útrapách porozprávala týždenníku Šarm. V bratislavskej garáži, ktorá začiatkom marca zhorela do tla, mala kedysi viacero motoriek. Tie však v ťažkých pandemických časoch predala. Zostalo jej tam teda len zopár vecí a vodný skúter. Napriek tomu je to strata, ktorá zamrzí.
„Hovorí sa tomu šťastie v nešťastí? Áno, keby sa to stalo pred trištvrte rokom, zhoreli by mi tam všetky motorky. V lete som po dlhom uvažovaní predala BMW GS 800,“ prezradila Hubinská. Ďalšiu motorku po letnej sezóne nechala v meste - nechcelo sa jej vraj ísť cez celé mesto do garáže, čím ju vlastne zachránila.
„V garáži mi na vozíku ostal "iba" vodný skúter Jet ski Yamaha 700. Taká skvelá letná hračka a k tomu motoristické vybavenie, prilba, dve konské sedlá... Bolo tam mnoho ďalších vecí, ktoré mávame bežne odložené v garáži,“ prezradila herečka, ktorá sa v čase požiaru práve nachádzala v Prahe na odovzdávaní cien Český lev. „Keď skončil program, začal cinkať telefón - správy o požiari. A bolo po nálade. Zdalo sa mi to ako filmová scéna, hrôzostrašné,“ dodala.
Najhoršie je, že sama svoje veci poistené nemala. Nateraz preto musí počkať, čo povie polícia. „Myslím, že všetci, ktorí tam máme garážové boxy, budeme musieť čakať na správy od polície, ako uzavrie vznik požiaru, na statické posudky a na stanovisko a správy od vedenia Bratislavského garážového družstva,“ prezradila Hubinská. Či bola poistená aspoň budova, vraj nevie.
Aj napriek nepríjemnej udalosti to nesie herečka prekvapivo dobre. No ako zhodnotila: „Vyzerá to tak, že mám ešte horší rok ako ten, ktorý sa skončil...“ Ani v posledných rokoch totiž veľa dôvodov na úsmev nemala. „Pomaly to budú tri roky, čo moja mamina vážne ochorela, a ja sa prirodzene o ňu starám, do toho pandémia, keď sa divadlá zatvorili ako prvé, izolácia, človek bez práce, spoločenského života. No a v neposlednom rade byť dva roky odstrihnutý od príjmu nie je len tak. Divím sa, že nie som na psychiatrii.“
