BRATISLAVA - Naposledy vydýchla v seniorskom dome v Bratislave. No už rok pred svojou smrťou dávala herečka Eva Kristínová najavo, že už na tomto svete nemá čo robiť. Dnes si pripomíname prvé výročie jej smrti, zomrela krátko pred svojimi 92. narodeninami.
Eva Kristínová sa narodila 5. augusta 1928 v Trenčíne. Ako mladé dievča pôsobila v Slovenskom národnom povstaní ako spojka. Neskôr rozmýšľala nad štúdiom jazykov, medicíny či histórie. Nakoniec absolvovala odborný divadelný kurz v Bratislave.
Po ukončení štúdia získala angažmán v SND, zároveň pôsobila v rozhlase, v televízii a vo filme. Na doskách SND účinkovala takmer 40 rokov. Patrila aj medzi známe a uznávané recitátorky. Jej repertoár poézie bol široký, ovládala spamäti aj značnú časť Hviezdoslavovej tvorby.
Pred kamerou debutovala v krátkometrážnej komédii Rohy (1955), po ktorej nasledovala komédia režiséra Paľa Bielika Nie je Adam ako Adam (1956). Počas kariéry sa postupne predstavila v mnohých snímkach, ako napríklad Štyridsaťštyri (1957), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Lucrezia Borgia (1974).
Medzi divácky obľúbené patrili jej stvárnenia svojráznych dedinských žien v komédiách Rysavá jalovica (1970) či Zypa Cupák (1976), a hlavne Bičianka z doliny (1981) v réžii Jozefa Zachara. Úspešné boli tiež filmy Cesta ženy (1974), Penelopa (1977), Hody (1987).
Pri príležitosti jej 80. narodenín vyšla aj knižná publikácia s názvom Spomienky herečky, ktorú spolu s ňou napísal Ján Čomaj.
Známa herečka zomrela 14. júna 2020 vo veku 91 rokov. Na smrť však bola pripravená už dávno. Približne rok predtým, ako vydýchla naposledy, ju v seniorskom dome, kde bola pripútaná na lôžko, navštívil týždenník Plus 7 dní. „Nemôžem povedať, že ma to tu už nebaví, skôr, že tu už nemám čo robiť. Nevládzem. Ak už nemám čím prispievať, aký ma význam, že tu ešte stále som? Len majú sestričky so mnou kopu roboty,“ povedala vtedy otvorene Kristínová.
Ako umelkyňa vtedy dodala, prežila krásny život a ako večná optimistka sa odchádzania nebála.
