NEW YORK - Herca Lexa Barkera najviac preslávila úloha Old Shatterhanda. Bol to inžinier, ale zároveň aj odvážny bojovník a práve to majú spoločné. Herec totiž študoval stavebné inžinierstvo a neskôr pôsobil v armáde, pričom utrpel zranenia. Odchádzal odtiaľ s obrovskými poctami.
Alexander Crichlow Barker Jr., známy pod hereckým menom Lex Barker sa narodil 8. mája 1919 v meste Ray v USA. Športovo založený mladík so záujmom aj o ochotníctvo vyštudoval diaľkovo stavebné inžinierstvo. Pracoval v otcovej firme, ale práca ho nenapĺňala.
V roku 1941 sa dobrovoľne prihlásil do armády a bojoval vo Veľkej Británii, v Alžírsku a Taliansku. Lex Barker bol predstaviteľom naozajstného hrdinu nielen vo filme, ale aj v reálnom živote. Vo vojne ho dvakrát vážne zranili a zo služby so cťou prepustili ako najmladšieho majora americkej armády.
Už na strednej škole hral v predstaveniach školského divadla a svoj sen začal realizovať hneď po návrate do civilu. Filmovú kariéru začal po vojne v muzikáli Doll Face, potom sa stal od roku 1949 nástupcom Johnnyho Weismullera v piatich filmoch o Tarzanovi. Posledný z nich nakrútil v roku 1953.
V potarzanovskom období nebol o herca taký výrazný záujem, a tak sa rozhodol odcestovať do Európy, kde v nasledujúcich rokoch stvárnil viaceré filmové úlohy. Jednou z nich bola rola vo Felliniho filme La Dolce vita (Sladký život, 1960). Barker si v ňom zahral partnera švédskej herečky Anity Ekberg, ktorá bola považovaná v tom čase za sexsymbol filmového plátna.
O rok neskôr stvárnil úlohu agenta FBI v dvoch pokračovaniach série filmov o Dr. Mabusem (Im Stahlnetz des Dr. Mabuse, 1961) v réžii Haralda Reinla. Herecké príležitosti dostával Barker aj vďaka tomu, že hovoril aj po taliansky, po francúzsky a po nemecky.
Ďalšia zmena nastala v jeho kariére v roku 1962, keď prišiel producent Arthur Brauner s nápadom ponúknuť Barkerovi úlohu Old Shatterhanda. Práve tá mu priniesla nesmrteľnú slávu. Sám Barkerov objaviteľ o nezabudnuteľnom predstaviteľovi Old Shatterhanda povedal: "Bol typom herca, aký sa v Európe vyskytuje len zriedkavo. Chlapský a predsa citlivý, milovník a ostrý chlapík v jednej osobe, svaly, ale aj mozog, rázny, a predsa žiaden hlupák".
Filmové publikum milovalo mayovky s Lexom Barkerom a Pierrom Briceom v hlavných úlohách ako Poklad na Striebornom jazere (1962) a trilógiu Vinnetou (1963, 1964, 1965). Na nakrúcanie s hereckým kolegom si zaspomínal v jednom z rozhovorov aj hlavný predstaviteľ Vinnetoua a jeho osobný priateľ Pierre Brice: "Keď sme s Lexom natáčali scénu pokrvných bratov pre jeden z dielov Vinnetoua, obaja sme sa stále smiali. Zakaždým, keď sme chceli znova strieľať a hovoriť 'môj brat', museli sme sa znova smiať. Režisér Harald Reinl bol veľmi nahnevaný a jeho tvár bola červená ako paradajka - takže Lex a ja sme sa smiali ešte viac. Trvalo to dosť dlho, kým bola scéna hotová."
Jediný film, kde sa duo hercov nestretlo v úlohách pokrvných bratov, bol western Die Hölle von Manitoba (Peklo Manitobu, 1965) v réžii Sheldona Reynoldsa.
Barker bol päťkrát ženatý. Svoju životnú rolu Old Shatterhanda získal vďaka jednej zo svojich manželiek, švajčiarskej herečke Irene Labhartovej, ktorá romány Karla Maya v detstve s obľubou čítala. O životnú lásku pripravila úspešného herca leukémia, ktorej liečbu Irene Labhartová nezvládla a svoj život ukončila v roku 1962 samovraždou.
Slávny herec zomrel náhle na infarkt 11. mája 1973, teda len tri dni po svojich 54. narodeninách, priamo uprostred rušnej newyorskej ulice.
