Knižná novinka Popol a hriech o hľadaní šťastia a nesplnených túžbach. Príbeh o tom, že silné priateľstvo môže vzniknúť aj medzi mladým dievčaťom a starším mužom. O sile nebáť sa a kráčať ďalej.
On, ona a nesplnené sny. Mrazivý strach z ohňa. Desivé tajomstvá.
Ak veríte na náhody, nepochopili ste silu osudu.
Novinka z pera obľúbenej slovenskej autorky Andrey Rimovej, ktorá má na konte už viac ako 8 úspešných románov. Tentoraz poteší čitateľov trochu inou šálkou kávy, i keď zostáva verná svojmu štýlu písania a dávka napätia nebude chýbať ani v tomto románe.
Škatuľka pripomínala starú skrinku z dobrodružného filmu o poklade. Tušila som, že v nej bude niečo príliš osobné. Priveľmi vzácne. Nečakala som, že v nej nájdem šperky. Skôr som to odhadovala na zápisky. Bol v nej zošit. Obyčajný školský zošit tehlovej farby. Určite bol veľmi starý. Do rovnakého písala moja mama svoje prvé diktáty. Ukazovala mi ich, keď som chodila na strednú školu. Privoňala som k zošitu a pocítila som jemný pivničný zápach. Na prednej strane nebolo nič napísané. Potom som ho otvorila. Mal širšie vyblednuté riadky, ktoré zívali prázdnotou. Otočila som stránku v nádeji, že sa nerozpadne, keďže zošit existoval na tomto svete minimálne štyri desaťročia. A tam to stálo. Čierne na bielom.
Milá Zornička!
Slová adresované mne. Stuhla som a položila škatuľu na nočný stolík. Vankúš opretý o stenu sa medzičasom zosunul, tak som si ho upravila a pohodlne sa usadila.
Erny, ty si mi napísal odkaz!
Keď čítaš tieto riadky, asi som už preč. Vieš, ako to myslím…
Román o priateľstve, úcte a viacgeneračných vzťahoch vás pohltí myšlienkami o živote a láske. Kniha, pri ktorej môžu potiecť i slzy a zostane vo vašej mysli ešte niekoľko dní.
Autorka si svoj život bez písania už ani nevie predstaviť. V budúcnosti by chcela zhmotňovať svoje predstavy a fantáziu aj vo vlastných filmoch.
Začítajte sa do úryvku z románu Popol a hriech:
„Je tu nádherne,“ prehovoril do ticha. „Netušil som, že žijem v takom veľkom meste.“
„Odtiaľto sa všetko zdá úplne iné. Také neskutočné. Zvlášť v tme,“ prehovorila som.
„Ako nočný New York vo fi lme,“ zasmial sa.
„Tak sa už nehneváš, že sme ťa sem vzali?“ ozvala sa mama.
„Nie, aj keď som mal pocit, že tých pár krokov z auta už nezvládnem.
A kde je Milan?“ rozhliadol sa okolo seba.
„Musel si ešte vybaviť nejaký telefonát. Príde za nami,“ ozrejmila mama.
„Mám vás rád,“ povedal po chvíľke a hľadel najprv na hviezdy a potom na svetielka pred sebou.
S mamou sme sa na seba pozreli. Erny stál medzi nami. Urobil pár krokov vpred a otočil sa k nám. Bála som sa, že si túto chvíľu vybral na rozlúčku.
„Keď som pred rokmi prišiel do Oázy, chcel som zabudnúť na celý svet. Bol som veľmi nahnevaný, prišiel som o všetko, na čom mi záležalo.“
Nezmohli sme sa na slovo. Stáli sme na kopci, pod ktorým sa rozprestieralo mesto plné drobných svetielok, a počúvali jeho trasúci sa hlas. Erny sa pozrel na mamu.
„Ty si bola veľmi milá. Ľudská, chápavá. Nie nadarmo ťa všetci voláme Bohyňa,“ zasmial sa. Mama nesúhlasne zavrtela hlavou, no on pokračoval.
Video z krstu Popol a hriech. Krstnými rodičmi boli Jana Hubinská a Jozef Kubáni:
