KORYTNICA/BRATISLAVA - Na Slovensku nájdeme nejeden schátraný areál, ktorý bol kedysi našou pýchou a dnes sa na ňom neodvratne podpísal zub času. O to viac však zabolí, ak rovnaký osud postihne kúpele, ktoré patrili v 19. storočí k najvýznamnejším v Uhorsku a ich liečivou vodou nepohrdol ani napríklad sám Ľudovít Štúr. Dedičstvo našich predkov vychádza navnivoč už desať rokov, odkedy priestory opustil posledný zamestnanec a majetok sa dostal do konkurzu. Súčasné fotografie vyvolávajú pocit, že na ňom už nikomu nezáleží.
Najvyššie položené slovenské minerálne kúpele a pýcha Nízkych Tatier, ktorá lákala nielen pacientov, ale aj turistov, sa za desať rokov zmenila na panoptikum so zdvestovanými interiérmi i exteriérmi. Po miestach, kde kedysi vládol čulý spoločenský život, nechýbalo kino, knižnica či tenisový kurt, sa dnes prechádzajú iba duchovia a tí, ktorí sa chcú na vlastné oči presvedčiť, aká skaza Korytnicu postihla. Len málokto by pri pohľade na súčasný stav uveril, že ich slávna minulosť sa skončila takou katastrofou.
História pokorená súkromným vlastníctvom
Liečivé účinky minerálnych prameňov poznali už v 14. storočí ich objavitelia, lesní robotníci. V roku 1835 postavili v blízkosti prameňov prvú stavbu a v roku 1862 tu už stálo 12 kúpeľných domov, niekoľko súkromných viliek, kúpeľný dom a reštaurácia.
Minireálna voda z Korytnice dokonca získala medaily na svetovej výstave 1873 vo Viedni a 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis. Vďaka tomuto úspechu ju v roku 1905 začali vyvážať do Ameriky.
Ani dva veľké požiare v roku 1911 a 1921 kúpele nepoložili. Komplex znovu zrekonštruovali a dokázali sa doslova zdvihnúť z popola. V roku 1953 ich začlenili do Správy kúpeľov, sanatórií a zotavovní ROH a pod správou štátu sa tešili vysokej návštevnosti. S privatizáciou a súkromným vlastníctvom v roku 1995 však pomaly začali upadať, až sa dostali do konkurzu.
V roku 2002 bolo k dispozícii 120 lôžok najmä pre pacientov s onkologickými ochoreniami, chorobami tráviaceho traktu a cukrovkou. Dôvodom na uzatvorenie mali byť neprijateľné podmienky, pretože cena poukazu nepokrývala náklady kúpeľov. So zadlženosťou sa ich majitelia nedokázali nijako vysporiadať.
Súčasnosť a oči pre plač
Momentálne je areál nefunkčný a väčšina prameňov neprístupná pre verejnosť. Hoci sa pri vstupe stretnete s informáciami o súkromnom pozemku, absencia stražnej služby je neprehliadnuteľná. Na vlastné riziko sa môžete prejsť nielen po kúpeľných uličkách, ale spoznať aj krutú realitu, ktorá ponúka nahliadnutie do vnútorných priestorov. Tie budia dojem, ako by tu zastal čas. Pod nánosmi prachu sa povaľujú fľaše, topánky, taniere, gramofónové platne, jedálny lístok, odkazy na vianočný večierok, kalendár 2002 či zápisy pacientov do knihy, ktoré sa končia v tom istom roku.
Zmeniť tento kritický stav by mohol iba prípadný kupca, ochotný na začiatok zainvestovať 3 milióny eur. Za tie by sa podľa realitnej kancelárie do jeho vlastníctva dostali nehnuteľnosti, "pozostávajúce z 72 384 m2 pozemkov a dvanástich stavieb rôzneho druhu a určenia vrátane účelových komunikácií a inžinierskych sietí". Obnova areálu by ho však stála ďalšie milióny, keďže pôvodné schátrané budovy sú vhodné už len na zbúranie.
