BRATISLAVA – Naprieč celým Slovenskom sa v posledných dňoch a týždňoch skloňuje skrátený štvordňový týždeň. V rámci svojej medzinárodnej cesty na zasadanie Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose sa na túto tému pozrel aj samotný premiér Rober Fico (Smer-SD), podľa ktorého by sa Slovensko mohlo už čoskoro zaradiť medzi krajiny, ktoré budú s týmto fenoménom experimentovať na národnej úrovni. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však pripomína, že by sme sa mali nad takto vážnymi rozhodnutiami zamyslieť chladnou hlavou.
archívne video
Ide leto, bude teplo a ľudom sa bude ťažšie pracovať. Hlavne v piatok. Asi aj preto naberá na obrátkach diskusia o štvordňovom pracovnom týždni. Skôr ako nám slnko zavarí mozgové závity, zamyslime sa nad týmto návrhom s chladnou hlavou, píše inštitút.
Podľa INESSU ide v prípade skráteného pracovného týždňa skôr o lákavý a zaujímavý zamestnanecký benefit, ako o šťastnú verejnú politiku. Dodávajú, že na úrovni jednotlivých firiem preukázal skrátený pracovný týždeň mnoho výhod, v prípade celoplošnej politiky by to však mohlo skončiť jedným veľkým fiaskom.
Podľa inštitútu je jasné, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach môže skrátený pracovný týždeň znamenať zvýšenie efektivity práce zamestnancov, stále existuje veľa povolaní, pri ktorých skrátený pracovný týždeň nebude znamenať zvýšenie výkonnosti v práci. V skutočnosti by tak menej odpracovaných hodín v mnohých odvetviach predstavovalo len zníženie mzdy.
Ako príklad uviedli prácu strážnika, ten podľa základnej logiky nedokáže za 4 odpracované dni „odstrážiť“ toľko, ako za päť odpracovaných dní.
Iní odborníci tak upozorňujú na to, že v prípade kratšieho týždňa by sa tak firmy museli napríklad ohliadať po väčšom počte pracovníkov.
Ak si však firma môže dovoliť napríklad len dvoch a kvôli skrátenému pracovnému týždňu bude musieť zamestnať tretieho, jeho mzda by mohla byť vykrytá zo mzdy pôvodných dvoch zamestnancov, tí sa tak dostanú do straty.
Situácia by sa v tomto prípade mohla vyriešiť aj inak, zamestnávatelia by sa však opäť raz museli spoliehať na pomoc v podobe dotácií od štátu.
„Veriť podobným veciam pripomína známy vtip o Chuckovi Norrisovi, ktorý zabehol 12-minútovku za 6 minút. Niektorí naivní revolucionári nakoniec priznajú červenú farbu a navrhnú, aby výpadky produktivity zamestnancov kompenzoval štát. Teda chcú dotácie,“ vtipne podotkol Róbert Chovanculiak z INESS-u.
Pomôcť by musel štát, zamestnávatelia ani zamestnanci to neutiahnu
Problém celoplošného štvordňového pracovného týždňa by znamenal nie len vyššie výdavky zamestnávateľov, a teda štátu, no aj zníženie príjmov. Menej práce sa logicky rovná menej zarobených peňazí, či už do našich vreciek alebo do štátnej kasy.
„Dotovať štvordňový pracovný týždeň je teda ako snaha vytiahnuť sám seba z vody za vlas. Asi sa utopíte,,“ komentuje Chovanculiak.
