BRATISLAVA - Evanjelická cirkev slávi 100. výročie ich ustanovenia na Slovensku. Prečítajte si rozhovor s generálnym biskupom Ivanom Eľkom o aktuálnych témach.
Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku si pripomína 100 rokov od svojho vzniku po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku 1. ČSR. Čo všetko sa v jej dejinách odohralo?
Evanjelická cirkev mala už pred rokom 1921 za sebou štyristoročné dejiny v Uhorsku. Jej prvé storočienaplnilizápasy o vieroučné, organizačné a právne etablovanie sa. Vo svojom druhom a treťom storočí bola aktérom zásadného civilizačného zápasu za náboženskú toleranciu, slobodu vyznania a svedomia. Vo svojom štvrtom storočí zohrala kľúčovú úlohu v kultúrno – jazykových a národno-emancipačných zápasoch Slovákov. V roku 1921 mala za sebou Veľkú vojnu, ocitla sa mimo Uhorska v úplne novom štáte. Dostala šancu na slobodný rozvoj. Narazila na sebavedomý fašizmus. Zdrvil ju komunizmus. Opäť sa zdvihla k slobodnému rozvoju. Vytvorila pestrú ponuku programov a služieb. A zažíva fungovanie online. Stále bola a je aktívna v snahe duchovne a morálne formovať svojich členov, vykonávať sociálnu prácu, zabezpečovať vzdelávanie a výchovu, prinášať hodnoty do verejného života. Nie je to fascinujúce poltisícročie a storočie? Pre mnohých, ako i pre mňa, je.
Aktuálne prežívame jednu z najvážnejších kríz nielen našich, ale aj svetových dejín. Ako hodnotíte túto krízu z pohľadu spoločenského vývoja, ale aj vývoja postojov a správania sa ľudí?
Za posledný rok dostala tvrdý úder pýcha a sebavedomie hlavne západného sveta. Od čias novoveku, prvých priemyselných revolúcií a nástupu moderných vied si nahovára, že má svet pod kontrolou. Teraz je v šoku, pretože zisťuje, že to bola ilúzia a stať sa môže všetko. Osobnú úzkosť zo „stať sa môže úplne všetko“, prežil v poslednej dobeasi každý. Ak do tohto namiešame rizikové faktory, ktoré sme tu mali aj predtým (klíma, ekológia, militantný islam, migračné krízy, ideologický extrémizmus atď.), dostaneme celkom pestrý kokteil. Už iba jeho dozdobením je téma očkovania, čipovania, alternatívnych právd,globálnej súvislosti všetkého so všetkým. Naberá to podobusekulárneho pseudo-náboženstva bez Boha. Mám pastorálnu skúsenosť s tým, že ak ľudské srdce nie je naplnené Bohom, iba takýmto čudným kokteilom, človek je na ceste k čistému zúfalstvu, ktoré sa však – pozor! – môže prejavovať aj sebavedomo a inteligentne. Myslím, že aj ateista môže konštatovať, že „ak jestvuje Boh a má aj svojho nepriateľa, ten by nechcel nič iné, ako práve toto“.Preto ma nesmierne tešia správy z prostredia cirkví, ale i sveta, ktoré hovoria o ľuďoch, ktorí sa nesústredia na riešenie hádanky „kto to riadi a prečo je to tak“, ale nezištne stoja pri iných, pomáhajú, obetujú sa, povzbudzujú. Sú „svetlom sveta a soľou zeme“. Sú ich stovky a tisíce, aj evanjelikov.
Dnes je akútny nedostatok dobrých správ a pozitívnej perspektívy. Sme v kríze – pandemickej, ekonomickej, neraz aj osobnej. Ako v tomto neľahkom období nájsť nádej – niečo, čo nás môže potešiť, motivovať?
S manželkou sme turisti. Či je krásne počasie, alebo nečas, vždy môžeme použiť iba to, čo si nesieme v batohoch. Človek aj v čase pandémie môže použiť iba to, čím dovtedy „naplnil svoj batoh“. Ilúzie neplatia a nezaberajú, ani na horách, ani v čase pandémie.Ak niečo dáva skutočnú nádej, či už v úzkosti pandémie, alebo v čase bezstarostnej hojnosti, je to Boh, absolútne mocný a absolútne milujúci človeka. Život nás učí takémuto existenciálnemu minimalizmu. Veľký Komenský tomu hovoril „Jediné jest potřebné“. Ponúkame to aj dnes.
Isto poviete, že pre veriacich je nádejou viera. Ale čo tí, ktorí cestu k Bohu zatiaľ nenašli? Ako urobiť prvý krok a akým smerom?
Zoznam mojich siedmych divov sveta sa začína divom prvým a základným: keď slobodná ľudská bytosť povie Bohu svoje „áno“ a odovzdá sa Mu. To sú absolútne silné príbehy. A stále sa dejú! Chcem zdôrazniť, že Boha neuráža, ak niekto, kto sa predtým správal nevšímavo, teraz povie: „Bože, potrebujem Ťa, daj sa mi spoznať!“. Boh vždy odpovedá. Otvára nové a novédvere. Bolo by fantastické, keby v tomto niekomu poslúžilo aj kliknutie na web evanjelickej cirkvi, nejakého jej spoločenstva, cirkevného zboru, alebo pastorálna pomoc nejakého duchovného či jej člena.
Mali by ste radu, možno myšlienku aj pre tých, ktorí sa praktizujúcimi veriacimi nateraz nestanú, ale ktorí hľadajú útechu alebo inšpiráciu, ako prežiť toto ťažké obdobie?
Je faktom, že mnohí ľudia prežívajú nočnú moru. Najmä tí, ktorí stratili zamestnanie, príjem, skrachovali im firmy, podnikanie, nedokážu splácať pôžičky, hypotéky, platiť za bývanie, jedlo, lieky. Na to sa nabaľuje veľké množstvo ďalších komplikácií; deti, izolácia, ponorka... Úmrtia blízkych ľudí. Je mi to veľmi ľúto. Aj nám, ako cirkvi, pandémia riadne skomplikovala život. Stále však máme elektrinu, plyn, internet. Sú zásobované obchody a jazdia autá. Zdravotnícke a sociálne zariadenia sa starajú. Neopovážim sa nič zľahčovať, ale moja stará mama z chudobného domu, ročník 1900, dospievala v čase Veľkej vojny. Hneď na to prekonala španielsku chrípku a oplešivela. Závidela by nám, ako sa máme dobre.Buďme trpezliví, uskromnime sa, viac vnímajme jeden druhého a vážme si, čím všetkým sme ešte stále obdarovaní.
