BRATISLAVA - Najlepším riešením, ako ochrániť vzdušný priestor nad Slovenskom, by bolo dohodnúť sa s Českou republikou alebo s Poľskom. Uviedol to riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď s tým, že takéto riešenie nie je tak náročné, ako požiadať oficiálnou cestou celú štruktúru Severoatlantickej aliancie (NATO).
Slovenský priestor v súčasnosti monitorujú ruské stroje Mig-29, pri ktorých je však potrebná abonentná zmluva s ruskou spoločnosťou RSK-Mig na ich prevádzku. Tá stojí štát desiatky miliónov eur ročne a vyprší na konci roka 2019, pričom pri využití opcie sa môže predĺžiť o jeden rok.
Vláda SR ešte v júli rozhodla o tom, že Mig-29 budú postupne nahradené americkými F-16 Block 70/72, ale až na prelome rokov 2022 a 2023. Ministerstvo obrany SR má preto do 15. novembra predložiť plán, akým spôsobom bude ochrana vzdušného priestoru zabezpečovaná, momentálne preto rezort obrany zvažuje všetky dostupné možnosti.
Na otázku o tom, či prichádza do úvahy aj požiadať NATO o ochranu nášho vzdušného priestoru, odpovedal Jaroslav Naď tak, že sú to náročné rokovania a zmluva s jednou krajinou by bola v tomto prípade jednoduchšia. "Ide o komplikované vyjednávanie a lepšie by bolo dohodnúť sa s jednou krajinou, napríklad s Českou republikou alebo Poľskom," povedal Naď.
Podľa jeho názoru by mohla byť takáto služba lacnejšia ako využívanie abonentnej zmluvy na prevádzku Migov-29. Ako však doplnil, o konkrétnych sumách sa v súčasnosti nedá rozprávať. "Bolo by to zrejme lacnejšie ako abonentná zmluva, ale netrúfam si povedať, o koľko presne," doplnil bezpečnostný analytik.
Slovenská republika plánuje obstarať 14 lietadiel typu F-16 Block 70/72. Na projekty má vláda SR vyčleniť 1,589 miliardy eur, pričom rezort obrany momentálne pracuje na uzatvorení príslušných zmlúv. Nové stroje by mali byť dodané na prelome rokov 2022 až 2023. V sume ja započítaný výcvik pilotov, lietadlá, infraštruktúra či záručné opravy počas dvoch rokov. Ministerstvo obrany SR zvažovalo vo finálnej časti okrem amerických strojov aj švédske Jas-39 Gripen. V prospech F-16 rozhodli väčšie operačné možnosti.
