BRATISLAVA - Počet osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, ale aj počet obžalovaných a odsúdených, v posledných troch rokoch evidentne klesá. V správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za minulý rok to priznáva špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Podľa jeho slov fyzické, ale aj právnické osoby často nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie, čím je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu kriminality nepochybne sťažené. Dôvody tejto neochoty vidí dva. Prvým je preformalizovaný Trestný poriadok, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium.
"Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok. Po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným. A najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali," uvádza sa v správe.
Za druhú príčinu označuje ÚŠP tlak zo strany niektorých novinárov, ale aj politikov namierený ÚŠP. "Vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci 'zametá pod stôl'. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v skutočnosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy," zdôraznil Kováčik.
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2016 stíhaných 113 páchateľov, čo bol veľmi podstatný pokles oproti roku 2015, kedy ich bolo 173. V roku 2014 bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 209 páchateľov. Obžalovaných bolo 56 osôb (rok 2015 – 60, rok 2014 – sto osôb) a dohoda o vine a treste bola uzavretá s 27 obvinenými (rok 2015 - 85 osôb, 2014 – 73 osôb. Odsúdených bolo vlani 71 ľudí (rok 2015 – 138, rok 2014 – 149).
"Je potrebné opätovne zdôrazniť, že orgány prokuratúry, a teda aj ÚŠP, sú represívne orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu a až potom začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nie je prioritne orgán prevencie, nemá ani oprávnenie, ani procesné, personálne a materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti," vysvetľuje úrad v správe. Akékoľvek tvrdenia v zmysle, že za malý počet stíhaných korupčných trestných činov nesie zodpovednosť úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré prezentovala dokonca aj časť právnickej verejnosti, nemajú podľa Kováčika opodstatnenie. "Na odhaľovaní trestných činov, nevynímajúc korupciu, sa podieľa najmä polícia," odkázal.
ÚŠP tvrdí, že k efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej právnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by v tom, že polícia by mala zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie. "Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť," navrhuje úrad.
V Českej republike je tento inštitút zavedený pod názvom skúška spoľahlivosti, pričom za sedem rokov ich bolo vykonaných 227. "Bolo zistených 27 prípadov podozrenia na protiprávne konanie, ktoré boli riešené v rámci trestného konania alebo v disciplinárnom konaní. Vláda ČR konštatovala, že skúšky spoľahlivosti majú veľmi vysoký preventívny účinok medzi príslušníkmi a zamestnancami bezpečnostných zborov," dodal ÚŠP s tým že situácii pomôže aj systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť.
