BRATISLAVA - V inštitúciách Európskej únie (EÚ) pracuje približne 650 Slovákov, viac než polovica z nich, konkrétne 333, je v službách Európskej komisie (EK). Počet slovenských občanov pôsobiacich v orgánoch EÚ sa teda v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer nezmenil. Vyplýva to z výročnej správy ministerstva zahraničných vecí o členstve Slovenskej republiky v EÚ, ktorú prerokuje vláda na svojej 98. schôdzi.
V Európskom parlamente pôsobí okrem 13 slovenských europoslancov, ktorí sú volení priamou voľbou, ďalších 156 Slovákov. Ide najmä o administratívnych pracovníkov a asistentov. Na Generálnom sekretariáte Rady EÚ pracuje 75 našich občanov, dve desiatky Slovákov sú v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, 17 pracuje vo Výbore regiónov a Európska služba pre vonkajšiu činnosť zamestnáva 14 našich občanov.
Pre Slovensko je podľa správy predovšetkým dôležité, aby v inštitúciách EÚ pracovalo čo najviac Slovákov na vyšších manažérskych pozíciách. "Prispieva to k posilneniu pozície SR v rámci Európskej únie a zároveň napomáha k presadzovaniu národných záujmov na jej pôde," píše sa v materiáli.
Spomedzi krajín Visegrádskej štvorky (V4) je vzhľadom na počet obyvateľov Slovensko v obsadzovaní postov v strednom a vyššom manažmente najúspešnejšie. V porovnaní s podobne veľkými krajinami ako Fínsko, Dánsko či Írsko však Slováci zaostávajú.
V Komisii napríklad pracuje v pozíciách stredného a vyššieho manažmentu 273 Fínov, 192 Dánov, 180 Írov, ale len 40 Slovákov. "Nižší počet zástupcov v týchto kategóriách je možné prisudzovať kratšiemu členstvu SR v Európskej únií, obdobne sú na tom krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie v rovnakom období ako SR," vysvetľuje rezort diplomacie v správe.
Na dnešnom rokovaní majú ministri rozhodnúť aj o viacerých návrhoch na odvolanie či vymenovanie veľvyslancov. Tieto materiály sú však v dôvernom režime, takže mená veľvyslancov, ktorí majú skončiť, nezverejnili.
Kabinet dnes posúdi aj návrh dohody medzi slovenskou a kazašskou vládou o vojensko-technickej spolupráci. Podľa navrhovaného dokumentu môžu obe strany spolupracovať najmä pri výrobe, modernizácii a opravách vojenskej techniky, vojenskej výzbroje a vojenského materiálu. Ďalšou oblasťou sú dodávky vojenskej techniky, výzbroje a materiálu, ako aj technologických zariadení, surovín a materiálov používaných pri výrobe a oprave spomínaných vojenských vecí.
Spolupráca bude možná aj vo vojenskom vedeckom výskume a vývoji, štandardizácii, kodifikácii a overovaní kvality vojenskej techniky. S Kazachmi budeme môcť kooperovať pri likvidácii munície a vojenskej techniky či príprave a výcviku vojensko-technického personálu.
Ministri majú na stole aj materiál ako ďalej s projektom cyklotrónového centra. Doterajšie náklady naň pochádzajú z deblokácie ruského dlhu vo výške 122,5 milióna amerických dolárov, príspevku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo výške približne 2,5 milióna eur a zo štátneho rozpočtu vo výške asi 29 miliónov eur.
Štátne peniaze použili najmä na investície do stavieb centra a rekonštrukčných prác na budovách technologických zariadení, na výpočtovú techniku, nájom skladových priestorov, v ktorých sú uskladnené technologické zariadenia, poistné skladovaných vecí a priestorov, dane, poplatky, ochranu stavieb, vysporiadanie sporných práv a súvisiace poradenstvo, analýzy či expertízy.
Uzatvorením dohody o predĺžení skladovania technologických zariadení projektu v Rusku do 30. septembra 2014 sa vytvoril priestor na ďalšie rokovania s ruskou stranou o založení spoločného slovensko-ruského podniku. Vízia ruskej strany o založení spoločného slovensko-ruského podniku zloženého z dvoch častí - lineárny elektrónový urýchľovač a cyklotrón ako centrum kolektívneho využívania - sa podstatne líši od vízie slovenskej strany najmä preto, že v SR, konkrétne v Ružomberku, už lineárny elektrónový urýchľovač existuje.
Rozdelenie projektu na dve časti podľa vízie ruskej strany by pre nás nebolo prínosom aj preto, že ministerstvo školstva už má víziu efektívneho využitia samostatného projektu lineárneho elektrónového urýchľovača. Preto budú slovenskí predstavitelia pokračovať v rokovaniach s ruskou stranou o založení spoločného slovensko-ruského podniku, avšak za podmienok výhodných pre obe strany. Rovnako je potrebné, aby ruská strana preukázala schopnosť podieľať sa na spoločnom slovensko-ruskom podniku najmä z hľadiska zabezpečenia financií na jeho uskutočnenie.
