BRATISLAVA - Narodil sa v Bratislave, ale jeho korene siahajú na Zamagurie. Vracia sa tam vždy, keď si potrebuje oddýchnuť od mestského života. Ako malý s kamarátmi súťažil, kto nájde v lese viac hniezd poľných včiel. Spomienky na minulosť Jána Čarnogurského sú však ešte hlbšie. Týkajú sa aj dvoch židovských rodín, ktoré mali namále.
Jeden z kandidátov na prezidenta Ján Čarnogurský sa pred pár dňami vybral do obce Malá Franková, kde sa narodil jeho starý otec. Cestou sa zastavil na cintoríne v Lendaku, aby zapálil kahanec. S Lendakom sa totiž spája príbeh jeho rodiny siahajú do obdobia druhej svetovej vojny.
V lesoch v okolí Lendaku operovala v októbri 1944 jednotka Červenej armády. Asi dvesto mužov sa dostalo do zrážky s Nemcami. Zranení vojaci sa uchýlili v Malej Frankovej, ktorej richtárom bol práve Čarnogurského dedko.
Asi po týždni dostala prieskumná jednotka červenoarmejcov rozkaz zo svojho sovietskeho ústredia, aby sa posunula ďalej na západ. So Sovietmi chodili po lesoch aj dve židovské rodiny, ktoré ušli zo sústreďovacích táborov na Slovensku. Mali so sebou aj malé deti. Začiatkom novembra 1944, keď sa jednotka chystala premiestniť, bolo už všetko zasnežené.
"Rodiny s deťmi neboli fyzicky schopné nasledovať vojakov v lesných pochodoch v hlbokom snehu. Preto zostali u nás v úkryte na povale domu. Nemeckí vojaci, ktorí prišli na kontrolu, si našťastie nič nevšimli. Ja som mal vtedy jedenásť mesiacov," spomína Čarnogurský na udalosti, o ktorých sa dozvedel z rozprávania svojich rodičov.
Zachránené rodiny na tento čin nezabudli. "Pani Gandlová, dievča z jednej z nich, koncom päťdesiatych rokov pomohla vybaviť prácu môjmu bratovi. Neskôr pomohla aj mne. Keď som sa v roku 1964 hlásil na právnickú fakultu, potreboval som, aby sa za mňa niekto prihovoril. Napísala pre mňa priaznivé odporúčanie a prijali ma," dodal Čarnogurský.
