BRATISLAVA - Za posledné tri roky výrazne zosilnela hrdosť občanov na to, čo Slovensko dokázalo za predchádzajúce obdobie svojej samostatnosti. Kým v roku 2003 bolo na úspechy Slovenska hrdých 49 % občanov, v roku 2006 to bolo 71 %. Vyplýva to z výsledkov prieskumu bratislavského Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Samotný prieskum pre IVO zabezpečila agentúra FOCUS od 1. do 8. novembra na reprezentatívnej vzorke 1 040 obyvateľov SR vo veku nad 18 rokov. Údaje boli zozbierané metódou osobných rozhovorov, v ktorých respondenti odpovedali na otázku "Keby ste mali zhodnotiť, čo Slovensko dosiahlo za doterajšie obdobie svojej samostatnosti, súhlasili by ste s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť?" Podľa výsledkov sa zároveň znížilo percento tých, ktorí si zachovávajú kritický odstup - zo 43 % v roku 2003 na 23 % v roku 2006.
Hlbšia analýza ukázala, že za posledný rok má viac ľudí silnejší pocit hrdosti takmer vo všetkých sociálno-demografických skupinách a prostrediach. "Najvýraznejší je pritom u ľudí s vyšším vzdelaním (80 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním); u živnostníkov (84 %); u ľudí pracujúcich v službách (81 %) a z regionálneho pohľadu u obyvateľov Žilinského kraja (82 %)," uvádza sa v správe IVO. O čosi slabší pocit hrdosti na úspechy Slovenska je medzi ľuďmi so základným vzdelaním (64 %), medzi nezamestnanými (54 %) a dôchodcami (51 %) a regionálneho pohľadu medzi obyvateľmi Trnavského kraja (61 %).
Hrdosť na to, čo Slovensko dosiahlo za doterajšie obdobie svojej samostatnosti, prevažuje aj medzi prívržencami všetkých relevantných politických strán. Za posledný rok však badať najmä zmenu postojov u prívržencov terajšej vládnej koalície. Kým v roku 2005 bola hrdosť najvýraznejšia u prívržencov SDKÚ-DS, SF a KDH, v súčasnosti sa k nim pridávajú aj stúpenci strán Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.
Hlbšia analýza ukázala, že za posledný rok má viac ľudí silnejší pocit hrdosti takmer vo všetkých sociálno-demografických skupinách a prostrediach. "Najvýraznejší je pritom u ľudí s vyšším vzdelaním (80 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním); u živnostníkov (84 %); u ľudí pracujúcich v službách (81 %) a z regionálneho pohľadu u obyvateľov Žilinského kraja (82 %)," uvádza sa v správe IVO. O čosi slabší pocit hrdosti na úspechy Slovenska je medzi ľuďmi so základným vzdelaním (64 %), medzi nezamestnanými (54 %) a dôchodcami (51 %) a regionálneho pohľadu medzi obyvateľmi Trnavského kraja (61 %).
Hrdosť na to, čo Slovensko dosiahlo za doterajšie obdobie svojej samostatnosti, prevažuje aj medzi prívržencami všetkých relevantných politických strán. Za posledný rok však badať najmä zmenu postojov u prívržencov terajšej vládnej koalície. Kým v roku 2005 bola hrdosť najvýraznejšia u prívržencov SDKÚ-DS, SF a KDH, v súčasnosti sa k nim pridávajú aj stúpenci strán Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.
