ilustračné foto
BRATISLAVA - Ministerstvo hospodárstva SR (MH) chce kvôli zabezpečeniu energetickej bezpečnosti Slovenska investovať do energetických projektov približne 20 mld. eur, čo je podľa aktuálneho kurzu viac ako 658 mld. Sk.
Ako uviedol Dárius Bošjak z Oddelenia pre styk s verejnosť MH, podstatná časť prostriedkov sa bude čerpať na rekonštrukciu existujúcich energetických zdrojov, výstavbu nových zdrojov, a do rozvodných a distribučných sietí. Problém ako nájsť potrebné finančné prostriedky, má vyriešiť pracovná skupina.
"V piatok sa uskutočnilo zasadnutie pracovnej skupiny, ktorá má za cieľ vypracovať model financovania Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska pri striktnom dodržaní maastrichtských kritérií. Pracovná skupina predloží navrhnuté riešenia financovania na diskusiu v prvom polroku tohto roku," dodal Bošjak. Podľa neho pracovná skupina sa na piatkovom rokovaní zhodla, že musia nájsť také možnosti financovania energetickej bezpečnosti Slovenska, aby boli maximálne eliminované priame dopady na štátny rozpočet. "Finančné modely a riešenia výstavby či rekonštrukcie energetických zariadení sa vypracujú v súlade s legislatívou Európskej únie," dodal Bošjak.
Ako uviedol koncom januára na zasadnutí Komisie pre energetiku štátny tajomník MH Peter Žiga, energetické projekty by mali byť financované najmä zo súkromných zdrojov. "My si v zásade myslíme, aspoň trh nám to ukazuje, že 80 až 90 % týchto projektov bude financovaných z privátnych zdrojov," uviedol vtedy Žiga. Ako vyplýva zo Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030, na Slovensku je kvôli zaisteniu energetickej bezpečnosti treba v krátkodobom a dlhodobom horizonte realizovať 35 projektov. Medzi ne patrí napríklad výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, či viacero projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energií.
"V piatok sa uskutočnilo zasadnutie pracovnej skupiny, ktorá má za cieľ vypracovať model financovania Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska pri striktnom dodržaní maastrichtských kritérií. Pracovná skupina predloží navrhnuté riešenia financovania na diskusiu v prvom polroku tohto roku," dodal Bošjak. Podľa neho pracovná skupina sa na piatkovom rokovaní zhodla, že musia nájsť také možnosti financovania energetickej bezpečnosti Slovenska, aby boli maximálne eliminované priame dopady na štátny rozpočet. "Finančné modely a riešenia výstavby či rekonštrukcie energetických zariadení sa vypracujú v súlade s legislatívou Európskej únie," dodal Bošjak.
Ako uviedol koncom januára na zasadnutí Komisie pre energetiku štátny tajomník MH Peter Žiga, energetické projekty by mali byť financované najmä zo súkromných zdrojov. "My si v zásade myslíme, aspoň trh nám to ukazuje, že 80 až 90 % týchto projektov bude financovaných z privátnych zdrojov," uviedol vtedy Žiga. Ako vyplýva zo Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030, na Slovensku je kvôli zaisteniu energetickej bezpečnosti treba v krátkodobom a dlhodobom horizonte realizovať 35 projektov. Medzi ne patrí napríklad výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, či viacero projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energií.
