BRATISLAVA - Slovenská vláda po prvý raz pripustila, že sa jej v európskych inštitúciách zatiaľ nečrtá jednoznačne kladné hodnotenie pripravenosti krajiny na plánované zavedenie eura v roku 2009.
V nasledujúcich mesiacoch chce preto krajina viac lobovať v EÚ na viacerých úrovniach. Vyplýva to z materiálu ministerstva zahraničných vecí, ktorý dnes schválil kabinet premiéra Roberta Fica.
"Odhodlanie vlády zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do eurozóny v roku 2009 a súčasný vývoj plnenia kritérií pre vstup do eurozóny sa zatiaľ reálne neodráža v jednoznačne pozitívnom hodnotení pripravenosti Slovenska, ktoré prezentuje Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB)," uviedlo ministerstvo.
"Tento materiál má ambíciu aktivizovať všetky zložky, ktoré sa na tomto zúčastňujú tak, aby spoločný cieľ bol splnený," poznamenal dnes guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Diskusia o plnení kritérií na prijatie eura a ich udržateľnosti je podľa neho prirodzená a prebiehala aj v prípade iných krajín.
"Nevidím v tom nič viac, než to, že potrebujeme zintenzívniť aj komunikačnú kampaň, a potrebujeme hovoriť o týchto otázkach s našimi partnermi, ktorí potom o nás budú rozhodovať," doplnil minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Pochybnosti o plánoch Slovenska na prijatie eura zazneli v júni z vnútra ECB. Podľa dokumentu, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters, ekonómovia a úradníci banky napísali, že Slovensko by nemuselo trvalo udržať nízku infláciu. Práve toto kritérium považujú ekonómovia za najrizikovejšie. Slovensko by ho síce podľa ministerstva financií aj NBS malo splniť, podľa zamestnancov ECB však bude rozhodujúca jeho udržateľnosť, teda cenový vývoj v budúcnosti. Vedenie banky oficiálne tieto pochybnosti nevyslovilo.
Podľa vládneho materiálu z doterajších konzultácií vyplynulo, že inštitúcie EÚ budú pri hodnotení pripravenosti Slovenska na euro "pristupovať veľmi striktne a budú vyžadovať maximálne plnenie všetkých maastrichtských kritérií". Pre Slovensko bude rozhodujúca konvergenčná správa, ktorá sa očakáva v apríli 2008. Zástupcovia Európskej komisie a ECB sa zatiaľ vyjadrujú len veľmi opatrne, zdôraznila vláda.
Vylepšiť slovenské vyhliadky na euro pred podaním žiadosti o hodnotenie by malo podľa schváleného akčného plánu zriadenie rokovacích tímov a čo najrýchlejšia príprava podkladových materiálov a argumentov pre príslušné úrady. Cieľ je najmä presvedčiť európske úrady a krajiny eurozóny o tom, že Slovensko udrží nízku infláciu a verejný schodok. Vláda sa chce zamerať aj na vysvetľovanie, ako infláciu ovplyvní očakávané posilňovanie koruny, využívanie eurofondov, zvyšovanie svetových cien energií alebo očakávaný rast cien nehnuteľností.
Rokovaciu skupinu na najvyššej úrovni bude tvoriť premiér, ministri financií a zahraničných vecí a guvernér NBS. Druhú úroveň budú tvoriť tri tímy na úrovni štátnych tajomníkov ministerstiev a členov Bankovej rady NBS. Okrem toho sa počíta so skupinou expertov z ministerstva financií a NBS. Pomôcť s kampaňou majú aj slovenskí diplomati v Bruseli, poslanci Národnej rady a zahraničné finančné podniky na Slovensku.
"Odhodlanie vlády zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do eurozóny v roku 2009 a súčasný vývoj plnenia kritérií pre vstup do eurozóny sa zatiaľ reálne neodráža v jednoznačne pozitívnom hodnotení pripravenosti Slovenska, ktoré prezentuje Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB)," uviedlo ministerstvo.
"Tento materiál má ambíciu aktivizovať všetky zložky, ktoré sa na tomto zúčastňujú tak, aby spoločný cieľ bol splnený," poznamenal dnes guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Diskusia o plnení kritérií na prijatie eura a ich udržateľnosti je podľa neho prirodzená a prebiehala aj v prípade iných krajín.
"Nevidím v tom nič viac, než to, že potrebujeme zintenzívniť aj komunikačnú kampaň, a potrebujeme hovoriť o týchto otázkach s našimi partnermi, ktorí potom o nás budú rozhodovať," doplnil minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Pochybnosti o plánoch Slovenska na prijatie eura zazneli v júni z vnútra ECB. Podľa dokumentu, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters, ekonómovia a úradníci banky napísali, že Slovensko by nemuselo trvalo udržať nízku infláciu. Práve toto kritérium považujú ekonómovia za najrizikovejšie. Slovensko by ho síce podľa ministerstva financií aj NBS malo splniť, podľa zamestnancov ECB však bude rozhodujúca jeho udržateľnosť, teda cenový vývoj v budúcnosti. Vedenie banky oficiálne tieto pochybnosti nevyslovilo.
Podľa vládneho materiálu z doterajších konzultácií vyplynulo, že inštitúcie EÚ budú pri hodnotení pripravenosti Slovenska na euro "pristupovať veľmi striktne a budú vyžadovať maximálne plnenie všetkých maastrichtských kritérií". Pre Slovensko bude rozhodujúca konvergenčná správa, ktorá sa očakáva v apríli 2008. Zástupcovia Európskej komisie a ECB sa zatiaľ vyjadrujú len veľmi opatrne, zdôraznila vláda.
Vylepšiť slovenské vyhliadky na euro pred podaním žiadosti o hodnotenie by malo podľa schváleného akčného plánu zriadenie rokovacích tímov a čo najrýchlejšia príprava podkladových materiálov a argumentov pre príslušné úrady. Cieľ je najmä presvedčiť európske úrady a krajiny eurozóny o tom, že Slovensko udrží nízku infláciu a verejný schodok. Vláda sa chce zamerať aj na vysvetľovanie, ako infláciu ovplyvní očakávané posilňovanie koruny, využívanie eurofondov, zvyšovanie svetových cien energií alebo očakávaný rast cien nehnuteľností.
Rokovaciu skupinu na najvyššej úrovni bude tvoriť premiér, ministri financií a zahraničných vecí a guvernér NBS. Druhú úroveň budú tvoriť tri tímy na úrovni štátnych tajomníkov ministerstiev a členov Bankovej rady NBS. Okrem toho sa počíta so skupinou expertov z ministerstva financií a NBS. Pomôcť s kampaňou majú aj slovenskí diplomati v Bruseli, poslanci Národnej rady a zahraničné finančné podniky na Slovensku.
