BRATISLAVA - Bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek odmieta tvrdenia o tajnej spolupráci s americkou diplomaciou pri spätnom odkúpení 49-percentného podielu Transpetrolu. “Je to absolútna hlúposť. To si možno americká ambasáda možno prihrievala polievočku voči ministerstvu zahraničných vecí USA, ale to zásadne odmietam a popieram,“ reagoval.
O spätné odkúpenie sa však podľa Jahnátka americké veľvyslanectvo predsa len zaujímalo. “Americké veľvyslanectvo sa zapojilo do procesu spätného odkúpenia Transpetrolu na začiatku, keď sme my vyšli s iniciatívou, že to chceme kúpiť. Vyzvedali, či si chce slovenská republika akcie ponechať alebo ich chce ďalej posunúť ruskej strane. Keď sme ich ubezpečili, a viem, že si to preverovali cez tajné služby, že akcie chceme pre Slovensko, tak sa stiahli,“ konštatoval.
"Nie je tajomstvom, že vláda USA venuje pozornosť strategicky dôležitej problematike energetickej bezpečnosti Slovenska. Pomáhame a poskytujeme poradenstvo našim spojencom, tak ako je to možné a žiadané, v problematike súvisiacej s energetickou bezpečnoťsou na mnohých fórach. Sme presvedčení, že Slovensko v posledných rokoch urobilo významný pokrok pri dosahovaní väčšej energetickej bezpečnosti," uviedol hovorca amerického veľvyslanectva Chase Beamer.
Ambasáda USA údajne v roku 2006 radila slovenskej vláde pri spätnom odkúpení 49-percentného podielu v spoločnosti Transpetrol. Informovala o tom v pondelok americká mediálna skupina McClatchy Newspapers (McClatchy). Odvolávala sa na dokumenty poskytnuté organizáciou Wikileaks.
Ruská vláda v roku 2003 obvinila podnikateľa Michaila Chodorkovského zo sprenevery a začala likvidovať jeho spoločnosť Jukos. Štátny plynárenský monopol Gazprom začal skupovať aktíva Jukosu, čo zvyšovalo obavy amerických predstaviteľov, že Rusko bude čoskoro kontrolovať praktiky všetok plyn prúdiaci do Európy. Spojené štáty chceli takému vývoju údajne zabrániť.
"Ambasáda USA v Bratislave si (v r. 2006) najala ropného konzultanta z Texasu a začala slovenskej vláde tajne radiť, ako odkúpiť 49-percentý podiel Jukosu v ropovodnej spoločnosti Transpetrol," tvrdí dokument zverejnený skupinou McClatchy.
Slovenská vláda údajne vzhľadom na nedostatok skúseností nevedela, koľko má za podiel zaplatiť. "Konzultant, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach, ubezpečil slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že 120 mil. USD ponúknutých skupine disponujúcej aktívami Jukosu je výhodná cena," pričom Gazprom bol ochotný zaplatiť oveľa viac.
"Vysvetlili sme všetkým zúčastneným stranám, že našu úlohu technických poradcov nechceme zverejňovať," uviedla údajne ambasáda v hlásení z 10. augusta 2006.
"Jahnátek jasne oceňuje vklad poskytnutý (konzultantom) a bude od neho a od americkej ambasády naďalej očakávať informácie, keď bude v nasledujúcich týždňoch čeliť výzvam súvisiacim s týmto obchodom," uvádza sa ďalej v depeši.
Zverejnené informácie podľa McClatchy dokumentujú snahu americkej vlády ovplyvňovať svetové trhy s ropou a zemným plynom. Z 251 287 dokumentov poskytnutých organizáciou WikiLeaks sa ropa spomína v 23 971, čo je takmer jeden z desiatich a zmienku o samotnom Gazprome obsahuje 1,789 dokumentov, tvrdí americká mediálna skupina.
Na spätnom odkúpení akcií sa dohodol vtedajší minister hospodárstva Jahnátek s vedením Jukos International v marci 2009. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 miliónov dolárov.
