Národná banka Slovenska
BRATISLAVA - Národná banka Slovenska (NBS) dnes zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 4,5 percenta. Novinárom to povedal hovorca NBS Igor Barát. Základná sadzba NBS sa tak od stredy vráti na úroveň, kde bola naposledy v novembri 2004. Väčšina ekonómov krok centrálnej banky očakávala.
NBS však prekvapila trh, keď súčasne zvýšila sadzbu pre takzvané jednodenné refinančné obchody až o percentuálny bod na šesť percent. Jednodennú sterilizačnú sadzbu pritom ponechala na troch percentách. Podrobne sa vedenie NBS k menovému vývoju vyjadrí na popoludňajšej tlačovej konferencii.
Rozhodnutie Bankovej rady NBS sa zrejme prejaví v zdražení úverov, ktoré poskytujú komerčné banky. Naopak, sporitelia sa zrejme potešia z vyšších výnosov zo svojich vkladov v peňažných ústavoch; banky by totiž mali upraviť aj úroky z vkladov.
Centrálna banka v tomto roku zvýšila sadzby už tretíkrát. Vo februári a v máji hlavná sadzba NBS stúpla zhodne o pol percentuálneho bodu.
Analytici sprísnenie menovej politiky predpokladali. Dôvodom je vývoj inflácie a slabšia koruna, ktorá stratila po nástupe novej vlády premiéra Roberta Fica. Strany terajšej vládnej koalície pred voľbami sľubovali zrušenie reforiem predchádzajúcej vlády a nejednoznačne sa vyjadrovali k termínu prevzatia eura. Fico však minulý týždeň potvrdil, že vstup krajiny do eurozóny v roku 2009 bude v programovom vyhlásení jeho vlády.
Tempo medziročného rastu cien sa podľa metodiky EÚ v júni síce spomalilo na 4,5 percenta z májových 4,8 percenta, NBS však doposiaľ odhadovala koncoročnú infláciu na 3,7 percenta. V pondelok zvýšila základnú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 6,75 percenta maďarská centrálna banka. O sadzbách budú tento týždeň rozhodovať aj centrálne banky v Poľsku a Česku.
Rozhodnutie Bankovej rady NBS sa zrejme prejaví v zdražení úverov, ktoré poskytujú komerčné banky. Naopak, sporitelia sa zrejme potešia z vyšších výnosov zo svojich vkladov v peňažných ústavoch; banky by totiž mali upraviť aj úroky z vkladov.
Centrálna banka v tomto roku zvýšila sadzby už tretíkrát. Vo februári a v máji hlavná sadzba NBS stúpla zhodne o pol percentuálneho bodu.
Analytici sprísnenie menovej politiky predpokladali. Dôvodom je vývoj inflácie a slabšia koruna, ktorá stratila po nástupe novej vlády premiéra Roberta Fica. Strany terajšej vládnej koalície pred voľbami sľubovali zrušenie reforiem predchádzajúcej vlády a nejednoznačne sa vyjadrovali k termínu prevzatia eura. Fico však minulý týždeň potvrdil, že vstup krajiny do eurozóny v roku 2009 bude v programovom vyhlásení jeho vlády.
Tempo medziročného rastu cien sa podľa metodiky EÚ v júni síce spomalilo na 4,5 percenta z májových 4,8 percenta, NBS však doposiaľ odhadovala koncoročnú infláciu na 3,7 percenta. V pondelok zvýšila základnú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 6,75 percenta maďarská centrálna banka. O sadzbách budú tento týždeň rozhodovať aj centrálne banky v Poľsku a Česku.
