Veronika Žilková prežíva pre chorého syna ťažké životné obdobie. (Zdroj: BLESK)
PRAHA - Rozhovor plný bolesti, viery a strachu z nádeje. Veronika Žilková (45) po prvýkrát od narodenia svojho štvormesačného syna Melichara otvorene prehovorila, čo prežíva. Herečka, ktorú diváci poznajú ako bláznivú komediantku, hovorila zlomeným hlasom a so slzami v očiach.
Ako je na tom teraz Melichar?
- Už je na oddelení pre väčšie deti. Z jeho záznamov mi tam prečítali, že ho sedemkrát resuscitovali. Má naozaj neuveriteľný korienok. Sedmička je šťastné číslo, tak azda už to stačí.
Ako je to s jeho dýchaním?
- Našťastie už v krku nemá trubičku, ktorá za neho štyri mesiace dýchala. Teraz má tracheotómiu, to znamená prerezaný krk.
To znie hrozne.
- To áno, ale pre neho je to úľava, pretože aspoň môže pohybovať perami. Ale je tak strašne silný, už štyri mesiace bojuje o život napriek všetkému. Snažím sa byť pri ňom každý deň. V zázraky si netrúfam dúfať.
Nádej umiera posledná.
- Proste sme si povedali, že to tak asi má byť a budeme sa čo najviac snažiť nezošalieť. On tiež bojuje, tak sa tie boje niekde stretnú a možno raz príde domov bez umelého dýchania.
Váš najstarší syn Cyril, ktorý sa s bránicovým pruhom narodil tiež, sa uzdravil.
- Áno, už som ten zázrak raz zažila. Keď ho zažijem druhýkrát, neviem, ani si netrúfam povedať, že si robím nejaké nádeje. Melicharovo postihnutie je omnoho rozsiahlejšie. Je to ako keď niekomu povedia, že má mesiac života. Buď si bude každý deň pripravovať slučku, alebo bude žiť. Veď nikto z nás nemá istotu, že tu budeme o tri minúty. V nemocnici majú nástenku s fotografiami detí, ktorým sa podarilo odísť v poriadku. Mať tam tú fotografiu je môj sen.
- Už je na oddelení pre väčšie deti. Z jeho záznamov mi tam prečítali, že ho sedemkrát resuscitovali. Má naozaj neuveriteľný korienok. Sedmička je šťastné číslo, tak azda už to stačí.
Ako je to s jeho dýchaním?
- Našťastie už v krku nemá trubičku, ktorá za neho štyri mesiace dýchala. Teraz má tracheotómiu, to znamená prerezaný krk.
To znie hrozne.
- To áno, ale pre neho je to úľava, pretože aspoň môže pohybovať perami. Ale je tak strašne silný, už štyri mesiace bojuje o život napriek všetkému. Snažím sa byť pri ňom každý deň. V zázraky si netrúfam dúfať.
Nádej umiera posledná.
- Proste sme si povedali, že to tak asi má byť a budeme sa čo najviac snažiť nezošalieť. On tiež bojuje, tak sa tie boje niekde stretnú a možno raz príde domov bez umelého dýchania.
Váš najstarší syn Cyril, ktorý sa s bránicovým pruhom narodil tiež, sa uzdravil.
- Áno, už som ten zázrak raz zažila. Keď ho zažijem druhýkrát, neviem, ani si netrúfam povedať, že si robím nejaké nádeje. Melicharovo postihnutie je omnoho rozsiahlejšie. Je to ako keď niekomu povedia, že má mesiac života. Buď si bude každý deň pripravovať slučku, alebo bude žiť. Veď nikto z nás nemá istotu, že tu budeme o tri minúty. V nemocnici majú nástenku s fotografiami detí, ktorým sa podarilo odísť v poriadku. Mať tam tú fotografiu je môj sen.
