NEW YORK – Nájsť životnú lásku? Čoraz viac ľudí má pocit, že je to takmer nemožná úloha. Nový prieskum odhalil, že menej ako polovica nezadaných Američanov verí, že niekedy stretne „toho pravého“. A pochybnosti nemajú iba single ľudia. Každý piaty človek, ktorý už vo vzťahu je, si nemyslí, že jeho súčasný partner je jeho skutočnou životnou láskou. Moderné randenie podľa respondentov komplikujú ghosting, sociálne siete, nekonečné „situationships“ aj neustále premýšľanie nad tým, či za rohom nečaká niekto lepší.
Romantická predstava o jednej osudovej láske dostáva poriadne zabrať. Nový prieskum spoločnosti Talker Research, ktorý vznikol pre značku LELO, oslovil 2 000 dospelých Američanov. Polovicu tvorili nezadaní a druhú polovicu ľudia, ktorí už boli vo vzťahu.
Výsledky ukázali, že iba 41 percent nezadaných verí, že v budúcnosti nájde „toho pravého“ alebo „tú pravú“.
Prekvapenie však prišlo aj medzi zadanými. Až 20 percent ľudí vo vzťahu neverí, že ich súčasný partner je ich jedinou skutočnou životnou láskou.
Toho pravého si už pomýlili v priemere dvakrát
Nádej na lásku napriek tomu úplne neumiera. V priemere si ľudia už dvakrát mysleli, že našli „toho pravého“, hoci sa neskôr ukázalo, že sa mýlili. Tretina respondentov pritom priznala, že zlomené srdce zažila ešte viackrát.
Približne 26 percent Američanov stále verí, že niekde existuje človek, ktorý je pre nich skutočne ten pravý.
Najväčšími romantikmi je v tomto smere generácia X. V existenciu skutočnej životnej lásky verí 28 percent jej zástupcov. Pri generácii Z je to 19 percent.
Mladí však zároveň menia samotnú predstavu o tom, ako má osudová láska vyzerať.
Každý ôsmy respondent si myslí, že človek môže počas života stretnúť viacero „spriaznených duší“.
Monogamia síce zostáva najpreferovanejším modelom vzťahu a vybralo si ju 47 percent opýtaných, no najmladšia generácia je otvorenejšia aj alternatívam. Až 24 percent príslušníkov generácie Z preferuje otvorenejšie či flexibilnejšie formy vzťahov.
Ľudia majú pocit, že už nevedia randiť
Problémom pritom nemusí byť iba nájsť správneho človeka. Mnohí priznávajú, že v dnešnom svete už vlastne ani nevedia, ako správne randiť.
Až 56 percent respondentov má pocit, že pri zoznamovaní stratili svoje niekdajšie schopnosti a sebavedomie.
Ešte výraznejšie to pociťujú ženy. Kým medzi nimi má tento pocit 60 percent opýtaných, pri mužoch je to 47 percent.
Takmer každý piaty respondent, konkrétne 18 percent, dokonca tvrdí, že už nevie, čo sa dnes pri randení považuje za „normálne“.
Ďalší trávia príliš veľa času premýšľaním nad perfektnou správou predtým, ako ju odošlú, pochybujú o vlastných inštinktoch alebo priznávajú, že cez správy komunikujú omnoho jednoduchšie ako zoči-voči. Výsledkom je, že priemerný respondent nezažil skutočne dobré rande už takmer rok a pol.
Ghosting, sociálne siete a nekonečné „situationships“
Čo teda modernému randeniu najviac škodí? Podľa 23 percent respondentov je jedným z hlavných problémov kultúra ghostingu, teda situácia, keď človek bez vysvetlenia prestane komunikovať a jednoducho zmizne.
Ďalších 18 percent viní sociálne siete, ktoré podľa nich vytvárajú nereálne očakávania od partnerov aj vzťahov.
Problémom sú tiež zoznamovacie profily, ktoré nezodpovedajú realite. Šestnásť percent ľudí sa sťažuje, že osoba, ktorú stretnú naživo, nie je rovnaká ako tá, ktorú spoznali na internete.
Generácia Z upozorňuje najmä na nekonečné „situationships“, teda vzťahy bez jasného pomenovania a záväzku. Ako problém ich označilo 17 percent mladých respondentov.
Rovnaké percento hovorí aj o takzvanom „choice overload“ – preťažení z príliš veľkého množstva možností. Pocit, že ďalší potenciálny partner je vždy iba jedno potiahnutie prstom po obrazovke ďaleko, môže ľuďom sťažovať rozhodnutie skutočne sa niekomu zaviazať.
Červené vlajky vidíme, no aj tak ich ignorujeme
Respondenti však priznali, že za neúspešné randenie nemôžu vždy iba ostatní.
Mnohí si uvedomujú aj vlastné toxické návyky. Najčastejším je ignorovanie varovných signálov len preto, že medzi dvojicou funguje silná chémia. Robí to 16 percent respondentov.
Ďalších 14 percent zostáva v nejasnom „situationship“ iba preto, že sa im páči pozornosť, ktorú od druhého človeka dostávajú.
Trinásť percent zase dokáže prehliadať zásadnú nekompatibilitu len preto, že medzi nimi preskočila iskra. Až 11 percent respondentov priznalo, že si niekedy zamieňa intenzitu či majetnícke správanie partnera s vášňou.
Rovnaký podiel ľudí sa úmyselne trochu stiahne, aby zistili, ako veľmi ich bude druhá osoba naháňať.
Čo patrí na prvé rande?
Napriek chaosu moderného zoznamovania sa ľudia na niektorých pravidlách stále dokážu zhodnúť. Na prvom rande považuje 65 percent respondentov za vhodné spoločné jedlo. Až 61 percent si myslí, že je v poriadku hovoriť o tom, čo od budúceho vzťahu očakávajú.
Prvý bozk považuje za vhodný 47 percent opýtaných. S inými témami by však radšej počkali.
Rozhovor o predchádzajúcich vzťahoch by podľa 46 percent respondentov mal prísť až na druhom alebo treťom rande. Podobne je to s fyzickou intimitou, ktorú by odložilo 56 percent ľudí, rozhovorom o exkluzivite vzťahu (45 percent) či otázkami o peniazoch (44 percent).
Problémy nekončia ani po nájdení partnera
Ani úspešný vstup do vzťahu automaticky neznamená šťastný koniec.
Ľudia, ktorí partnera majú, označili za najväčší problém dlhodobých vzťahov komunikáciu o potrebách, ktoré sa postupom času menia. Uviedlo to 23 percent zadaných respondentov.
Ďalších 18 percent priznáva, že má problém uprednostniť romantiku pred každodennou rutinou.
Luka Matutinović zo spoločnosti LELO upozorňuje, že dnešné randenie môže pôsobiť mimoriadne komplikovane, pretože tradičné pravidlá prestávajú platiť a očakávania ľudí sa neustále menia.
Pocit, že človek „zabudol randiť“, preto podľa neho nemusí znamenať, že stratil schopnosť flirtovať či zaujať. Skôr sa potrebuje zorientovať v úplne novom prostredí.
Čo podľa ľudí skutočne funguje?
Respondenti, ktorí zažili úspešné vzťahy, pomenovali aj niekoľko vecí, ktoré im pomohli.
Najčastejšie spomínali, že sa nikam neponáhľali a nechali vzťah vyvíjať pomaly. Túto skúsenosť uviedlo 28 percent ľudí.
Ďalších 22 percent sa naučilo dôverovať vlastnému inštinktu a rovnaký podiel považuje za dôležité byť k druhému človeku úprimný a ukázať svoju zraniteľnosť už v začiatkoch.
Možno teda problémom nie je to, že by ľudia prestali veriť v lásku úplne. Zmenil sa skôr svet, v ktorom ju hľadajú.
A hoci iba 41 percent nezadaných Američanov verí, že nájde svoju osudovú lásku, výsledky zároveň ukazujú, že mnohí sa jej napriek sklamaniam stále nevzdávajú.
