Ilustračné foto
BRATISLAVA - Zo zaprášeného obrazu uloženého roky za gaučom v dome rodiny podplukovníka amerického letectva Martina Kobera z Buffala sa vykľula maľba geniálneho Michelangela a pravdepodobne jeden z umeleckých nálezov storočia.
Obraz Ježiša a Panny Márie sa rozhodol ukázať talianskemu historikovi a reštaurátorovi Antoniovi Forcellinovi. Ako uvádza webová stránka www.telegraph.co.uk, ten je od prvej chvíle presvedčený, že ide o originál výtvarného vyobrazenia Piety - slávnej Michelangelovej sochy Ježiša v matkinom náručí umiestnenej v Bazilike svätého Petra v hodnote asi 300 miliónov amerických dolárov (v prepočte asi 216,9 milióna eur).
"Predpokladal som, že to bude kópia. No v skutočnosti bola tá maľba omnoho krajšia, než verzie z Ríma a Florencie," uviedol Forcellino. Infračervené a röntgenové lúče podľa neho odhalili zmeny, ktoré urobil samotný renesančný umelec. Odkryli tiež časť nedokončeného plátna v oblasti pravého kolena Panny Márie. "Nedokončená časť obrazu dokazuje, že táto maľba by nikdy, nikdy nemohla byť kópiou inej maľby," vysvetlil. Forcellino vypátral list z vatikánskej knižnice, podľa ktorého obraz Michelangelo maľoval v roku 1545 pre priateľku Vittoriu Colonna. Neskôr patril nemeckej barónke, ktorá ho venovala svojej dvornej dáme - švagrinej Koberovho prastarého otca. Do Ameriky sa dostal v roku 1883. Kým sa na pravosti maľby zhodne viacero expertov, rodina ju umiestnila do bankového trezoru.
"Predpokladal som, že to bude kópia. No v skutočnosti bola tá maľba omnoho krajšia, než verzie z Ríma a Florencie," uviedol Forcellino. Infračervené a röntgenové lúče podľa neho odhalili zmeny, ktoré urobil samotný renesančný umelec. Odkryli tiež časť nedokončeného plátna v oblasti pravého kolena Panny Márie. "Nedokončená časť obrazu dokazuje, že táto maľba by nikdy, nikdy nemohla byť kópiou inej maľby," vysvetlil. Forcellino vypátral list z vatikánskej knižnice, podľa ktorého obraz Michelangelo maľoval v roku 1545 pre priateľku Vittoriu Colonna. Neskôr patril nemeckej barónke, ktorá ho venovala svojej dvornej dáme - švagrinej Koberovho prastarého otca. Do Ameriky sa dostal v roku 1883. Kým sa na pravosti maľby zhodne viacero expertov, rodina ju umiestnila do bankového trezoru.
