Mont Blanc
KOŠICE - Štyri dni výstupu, nebezpečný pád či útek pred kamennou lavínou podstúpil dôchodca Juraj Kočiš z Košíc, aby na vrchol Mont Blancu vyniesol tubu s podobizňou Milana Rastislava Štefánika.
Puzdro napokon na najvyššom vrchole Álp zakopal do ľadovca. Hoci je však tuba pod povrchom, na štíte neostane natrvalo, posúvajúci sa ľadovec ju totiž po desiatkach rokov odnesie do niektorej z dolín.
"Pokúšal som sa na Mont Blanc vystúpiť už dvakrát, nevyšlo to, teraz do tretice som už bol úspešný," povedal Kočiš po návrate do Košíc. Na horu, ktorá v minulosti bola považovaná za najvyššiu v Európe, nakoniec 68-ročný dôchodca vystúpil 25. júla, presne na 130. výročie Štefánikovho narodenia.
Kočiša od výstupu neodradili ani dva predchádzajúce neúspešné pokusy. Pri prvom doplatil na náhle vrtochy počasia. Pri pochode si totiž počas chvíle oddychu zložil z pliec ruksak, náhly poryv vetra však 20-kilový vak s výstrojom nenávratne zmietol z masívu. Ešte väčšia smola predchádzala druhému pokusu, deň pred odchodom z Košíc s amatérsky horolezec zlomil ruku.
Hoci výstup na Mont Blanc v sezóne denne absolvuje niekoľko stoviek ľudí, vystúpiť na vyše 4800 metrov vysokú horu nie je jednoduché. Nevyhnutná je aklimatizácia, na vrchole je totiž asi polovica kyslíku oproti bežným výškam. "V prvý deň sa mi točila hlava, z istého úseku sme sa dokonca museli vrátiť späť na chatu, jednoducho som nevládal," povedal Kočiš. Ďalšie dni však už postupovali aj so svojim kolegom, Jaroslavom Kočišom, podľa plánu.
Hoci je tuba s podobizňou Štefánika a odkazom na zadnej strane zakopaná pod povrchom ľadovca, na štíte neostane natrvalo. Ľadovec sa totiž posúva tempom 50 metrov za rok. O dvadsať rokov tak fotografia slovenskej osobnosti klesne približne o kilometer. Či sa však fotka ocitne na talianskej či francúzskej strane hory, zatiaľ podľa Kočiša nie je jasné.
Mont Blanc si Kočiš na umiestnenie zapečatenej duralovej tuby nevybral náhodou. Štefánik tam totiž niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ observatória, ktoré založil astronóm Jules Janssen.
Hoci cesta z vrcholu trvala už podstatne kratšie, práve pri nej hrozili Kočišovi viaceré nebezpečenstvá. Po jeho desať metrov dlhom páde na skalách nasledoval zosuv masívnej kamennej lavíny, pred ktorou sa Kočiš zachránil len úkrytom za skalnou stenou.
Ukladanie tuby do ľadovca vzbudilo na vrchole podľa Kočiša záujem aj ďalších turistov, ktorí v tom čase na Mont Blanc vystúpili. Anglický horolezec preto vzápätí do ľadovca zakopal svoju fľaštičku s whisky.
"Pokúšal som sa na Mont Blanc vystúpiť už dvakrát, nevyšlo to, teraz do tretice som už bol úspešný," povedal Kočiš po návrate do Košíc. Na horu, ktorá v minulosti bola považovaná za najvyššiu v Európe, nakoniec 68-ročný dôchodca vystúpil 25. júla, presne na 130. výročie Štefánikovho narodenia.
Kočiša od výstupu neodradili ani dva predchádzajúce neúspešné pokusy. Pri prvom doplatil na náhle vrtochy počasia. Pri pochode si totiž počas chvíle oddychu zložil z pliec ruksak, náhly poryv vetra však 20-kilový vak s výstrojom nenávratne zmietol z masívu. Ešte väčšia smola predchádzala druhému pokusu, deň pred odchodom z Košíc s amatérsky horolezec zlomil ruku.
Hoci výstup na Mont Blanc v sezóne denne absolvuje niekoľko stoviek ľudí, vystúpiť na vyše 4800 metrov vysokú horu nie je jednoduché. Nevyhnutná je aklimatizácia, na vrchole je totiž asi polovica kyslíku oproti bežným výškam. "V prvý deň sa mi točila hlava, z istého úseku sme sa dokonca museli vrátiť späť na chatu, jednoducho som nevládal," povedal Kočiš. Ďalšie dni však už postupovali aj so svojim kolegom, Jaroslavom Kočišom, podľa plánu.
Hoci je tuba s podobizňou Štefánika a odkazom na zadnej strane zakopaná pod povrchom ľadovca, na štíte neostane natrvalo. Ľadovec sa totiž posúva tempom 50 metrov za rok. O dvadsať rokov tak fotografia slovenskej osobnosti klesne približne o kilometer. Či sa však fotka ocitne na talianskej či francúzskej strane hory, zatiaľ podľa Kočiša nie je jasné.
Mont Blanc si Kočiš na umiestnenie zapečatenej duralovej tuby nevybral náhodou. Štefánik tam totiž niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ observatória, ktoré založil astronóm Jules Janssen.
Hoci cesta z vrcholu trvala už podstatne kratšie, práve pri nej hrozili Kočišovi viaceré nebezpečenstvá. Po jeho desať metrov dlhom páde na skalách nasledoval zosuv masívnej kamennej lavíny, pred ktorou sa Kočiš zachránil len úkrytom za skalnou stenou.
Ukladanie tuby do ľadovca vzbudilo na vrchole podľa Kočiša záujem aj ďalších turistov, ktorí v tom čase na Mont Blanc vystúpili. Anglický horolezec preto vzápätí do ľadovca zakopal svoju fľaštičku s whisky.
