PRAHA - Zdravotná sestra Marie Fikáčková vstúpila do dejín ako jeden z mnohonásobných vrahov povojnového Československa. Hoci sa priznala k najmenej desiatim vraždám novorodencov, odsúdená bola len za dve vraždy a dve ublíženia na zdraví. I to ale stačilo na vyrieknutie rozsudku trestu smrti, ktorý vyniesol súd 6. októbra 1960. Obesená bola v pankráckej väznici 13. apríla 1961.
"Vo svojej prvej výpovedi uviedla, že vraždila, pretože nenávidela Čechov. Ona bola sudetská Nemka a po vojne ich do spravoval nútený správca. Práve jeho vnučka sa stala jednou z obetí," povedal novinár Stanislav Motl, ktorý o prípade hovoril v januári 2007 v televízii Nova. Neskôr Fikáčková vyhlásila že ju strašne rozčuľoval detský plač v dobe, kedy mala mať menštruáciu. "Robila som to v čase, keď som mala dostať menzes alebo v jeho priebehu. Alebo ma rozčuľoval plač detí, čo vo mne vzbudilo úplnú nenávisť k deťom. Bila som ich po hlave a hrudníku. Deti chvíľu plakali a potom prestali."
Fikáčková vyrastala v Sušici, v roku 1955 maturovala s vyznamenaním na zdravotnej škole v Klatovoch a následne nastúpila do pôrodnice v Sušici. V kolektíve bola vraj obľúbená. Na prvú vraždu sa údajne odhodlala už na jeseň 1957; len niekoľkodenných novorodencov zabíjala v rokoch 1957 až 1960. Zatknutá bola 27. februára 1960. Na prípad kriminalistov upozornil lekár, ktorý mŕtvolky detí pitval. Nezdalo sa mu, že v sušickej pôrodnici zomreli dve deti krátko po sebe na rovnaké zranenia.
Mladá žena bola odsúdená za dve vraždy a dve ublíženia na zdraví napriek tomu, že v spise je zaprotokolované jej priznanie, že "zabila najmenej desať detí a možno i viac, ale ich mená si nepamätá".
