PARÍŽ - Dospievajúca mládež má často len mlhavé poňatie o pravde a často flirtuje so lžou. Prečo je to tak? Ako máme reagovať, keď náš adolescent klame? Na tieto otázky sa pokúsil vo svojom článku odpovedať francúzsky týždenník L´Express.
V posledných mesiacoch začal štrnásťročný Arthur svojim rodičom klamať. "Neboli to žiadne veľké lži, ale akési úpravy pravdy. Začal pred nami tajiť známky zo školy. Povedal nám, že ide spať ku kamarátovi, ale v skutočnosti išiel na večierok," hovorí jeho matka Anne-Sophie. Bolo to úplne nové správanie, chlapec dovtedy rodičom hovoril pravdu.
Pätnásťročná Manon má taktiež sklony pohrávať si s pravdou, skonštatovala jej mama Christelle. "Prisahala, že nefajčí. Ja ale nie som včerajšia, cítila som vôňu tabaku. Začala chodiť aj poza školu."
Sú adolescenti kompulzívnymi klamármi, alebo sme voči ich lžiam citlivejší, pretože sú zretelnejšie, než keď boli deti? Čo o nich tieto klamstvá vypovedajú? A čo vypovedajú o nás, ich rodičoch? Ako rozlíšime drobné lži od tých významných?
"Myslím, že problematické sú lži, ktoré adolescenta nejak ohrozujú," odpovedá psychoterapeutka Violaine Gellyová. Keď povedzme pubertiak tvrdí, že spal u kamaráta a v skutočnosti sa vráti o štvrtej hodine ráno z večierka, môže sa stať, že konzumoval drogy alebo že sadol do auta, ktoré šoféroval niekto opitý. Alebo ide o klamstvo, ktoré zakrýva hlbšie problémy. Väčšinou však ide o drobné "úpravy pravdy", keď sa adolescent snaží uniknúť pred zodpovednosťou, uisťuje expertka.
Dospievanie je veľmi rozporuplné obdobie, keď tínedžer sníva o tom, že je dospelý, ale nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje činy a konanie. Lož je únik, spôsob, ako naznačiť rodičovm, že je stále dieťaťom. "Nie som si istá, či adolescenti klamú viac než deti," súdi psychologička Florence Millotová. Lož má podľa nej svoju dôležitosť v utváraní osobnosti. "Umožňuje mať svoju tajnú záhradku. Pre dieťa to znamená, že nemusí všetko hovoriť rodičom. Dieťa, ktoré nikdy neklame, je zvláštne."
Lži dospievajúcej mládeže často svedčia o snahe nepriznať nedostatok alebo zlyhanie. "Čím viac sa rodičia nervujú a kladú vysoké požiadavky, napríklad pokiaľ ide o výsledky v škole, tým viac má adolescent tendenciu skrývať zlé známky. A to nie kvôli radosti, že rodičom klame, ale preto, aby si ušetril nepríjemnosti a pokorenie," vysvetľuje Millotová.
Obdobie dospievania je nakoniec začiatkom odpútavania sa od rodičov. Tínedžer potrebuje prežiť vlastnú skúsenosť, a to aj pomocou lží. Neklame "proti" svojim rodičom, ale preto, aby dosiahol svoj cieľ, ktorým môže byť napríklad už spomínaný večierok. Chce dosiahnuť to, po čom túži, a pritom si udržať lásku rodičov.
Pýtajme sa dospievajúceho chlapca či dievčaťa na dôvody klamstiev. Psychológovia sa zhodujú v tom, že ich nemožno ignorovať. "Keď je to sprevádzané zmenou postoja, smútkom či zhoršením prospechu, je žiaduce adolescentovi ukázať, že vidíme, čo sa deje," radí Millotová. Gellyová rovnako navrhuje pýtať sa pubertiaka na dôvody lží. "Problém nie je v lži samotnej, ale skôr v tom, že adolescent odmieta postaviť sa čelom k dôsledkom svojho konania." Veľkým paradoxom dneška je to, že sociálne siete a mobily umožňujú deti kontrolovať až príliš. To ich často donúti k tomu, že dôkladne prepracujú svoju stratégiu, aby unikli dohľadu rodičov. Tak sa môžu dostať do nebezpečnej situácie.
