KARÁČÍ - Karáčí v roku 2050. V meste je nedostatok vody, chlieb je nenormálne drahý a obyvateľov čoraz častejšie sužujú vlny smrtiacich horúčav. Je to fikcia, alebo skutočnosť? Počnúc rýchlym topením miestnych ľadovcov a končiac prudkým rastom počtu obyvateľov má už teraz Pakistan všetky ingrediencie časovanej klimatickej bomby.
O tejto tematike sa v krajine trýznenej islamistickým i iným násilím a nedostatkom energie brzdiacej ekonomický rozvoj diskutuje len málo. Avšak známky takéhoto vývoja je vidieť už dnes; v posledných rokoch Pakistan postihli rozsiahle záplavy a vlani v lete zahynulo kvôli horúčavám vyše 1200 ľudí.
Klimatológ o dramatických zmenách, ktoré čakajú Slovensko: V lete nám hrozia bleskové povodne
V Pakistane, moslimskej krajine s 200 miliónmi obyvateľov, sa stretávajú tri horské masívy Hindúkuš, Himaláje a Karakoram, ktoré sú okrem zemských pólov hlavnou svetovou zásobárňou ľadu. Vody z týchto vrcholov zásobujú rieku Indus a jej prítoky a sú zdrojom vody pre zvyšok krajiny, vrátane megalopolu Karáčí, v ktorom žije 20 miliónov ľudí a už sa tu prejavuje nedostatok vody. Budúcnosť štátu, ktorého obyvateľstvo by malo okolo roku 2050 podľa OSN dosiahnuť počet 300 miliónov, určujú čiastočne tieto ľadovce. Na skalnatých stenách je už vidieť, ako ľadovce ustupujú. Podľa úradov vzrástla na severe Pakistanu počas jedného storočia teplota o 1,9 stupňov Celzia. To spôsobuje povodne typu Glof (glacier lake outburst flood), kedy sa náhle uvoľní akumulovaná voda z ľadovcového jazera, ktorá zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. V súčastnosti úrady sledujú tridsiatku ľadovcových jazier na severe krajiny.
Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) by sa topenie ľadovcov v horských oblastiach malo počas tohto storočia zrýchľovať. To obmedzí zásoby vody, zasiahne vodné elektrárne a zmení ročné obdobie. V Pakistane teda neohrozuje klimatická bomba len ľadovce, ale celý štát napájaný ich vodami, predovšetkým obilnicu krajiny Pandžáb. Cez prudko sa zvyšujúci počet obyvateľov je Pakistan zatiaľ poľnohospodársky sebestačný, práve vďaka Pandžábu. Ale aj tu roľníci v posledných rokoch utrpeli bezprecedentnými záplavami, spôsobenými síce monzúnovými dažďami, ale zhoršenými z dôvodu topenia ľadovcov. "Keď je príliš veľa vody, nie je to dobré pre ryžu, keď je vody málo, je to tiež zlé. Rovnaké je to aj s obilím," vysvetľuje farmár Mohsin Amín Šattá, ktorý má pole neďaleko metropoly Pandážu Láhauru. Každá zmena spôsobuje roľníkom ťažkosti. Môžu prísť o celú úrodu, keď zasejú príliš skoro alebo zase príliš neskoro. Ťažkú hlavu majú aj úrady, ktoré musia skladovať vodu v obrovských nádržiach, než ju znova rozdelia.
Až raz úroda nebude dostačujúca, Pakistan bude musieť obilniny a ryžu dovážať, a tak bude chlieb stále drahší pre ľudí, ktorí sú už dnes čiastočne veľmi chudobní a zraniteľní. Podľa tohto scenára môže megalopola Karáčí trpieť nedostatkom vody a stále častejšími horúčavami. Mesto čerpá takmer všetku vodu z rieky Indus, ktorá dnes uspokojuje dopyt obyvateľov len z polovice, pretože chýba účinný vodovodný systém. IPCC predpovedá, že do roku 2050 poklesne množstvo sladkej vody v južnej Ázii a obzvlášť v povodí veľkých riek ako je Indus. Karáčí sa bude musieť naučiť žiť s oveľa väčším počtom ľudí, ale s menšími vodnými zdrojmi. Vlani v júni usmrtili horúčavy v Karáčí viac ako tisícku ľudí, najmä v chudobných štvrtiach. Je to predzvesť chmúrnej budúcnosti mesta? Meteorológ Rasul varuje: Vlny horúčav budú stále intenzívnejšie."
