ALAMOGORDO/PRAHA - Na prahu atómového veku sa svet ocitol už pred 70 rokmi. Pokusný výbuch prvej atómovej bomby na svete zažila púšť pri americkom mestečku Alamogordo v Novom Mexiku 16. júla 1945.
Získať jadrovú zbraň bolo cieľom starostlivo utajovaného britsko-amerického projektu s krycím názvom Manhattan, ktorý v USA prebiehal od roku 1942. Tím vedcov sa pod vedením Roberta Oppenheimera v laboratóriách v Los Alamos musel vyrovnať s radom teoretických i praktických problémov. Na konci mája 1945 ale mohol Oppenheimer oznámiť, že puma je hotová.
Žiadny z vedcov však nebol schopný s určitosťou povedať, aký má nová zbraň účinok. Jediným možným spôsobom, ako ho určiť, bolo jej pokusné odpálenie.
K uskutočneniu testu zo zoznamu ôsmich možných miest vybrali vojenský priestor v blízkosti mesta Alamogordo v americkom štáte Nové Mexiko. Už 7. mája 1945 tu prebehol pokusný odpal 100 ton výbušniny, do ktorej pridali aj menšie množstvo rádioaktívneho materiálu. Cieľom do tej doby najväčšieho riadeného výbuchu na svete bolo poskytnúť odhad o možných účinkoch explózie atómovej bomby a nastaviť meracie prístroje. Realita ale nakoniec predčila očakávané.
Na mieste "ostrého" pokusu najprv vystavali 30 metrov vysokú železnú konštrukciu, na ktorej vrchole mala byť puma odpálená a vo vzdialenosti deviatich kilometrov vznikli tri pozorovacie bunkre. Zmontovanie pumy prebiehalo priamo na mieste. Deň pred odpalom do nej vložili plutóniové jadro a potom ju žeriavom vyzdvihli na konštrukciu.
Operácia Trinity, ako znel krycí názov, prebehla 16. júla 1945. Odpal naplánovaný na štvrtú hodinu rannú prerušila búrka. Nervozita medzi účastníkmi rástla. Počasie sa ale čoskoro zlepšilo a krátko po piatej začalo odpočítavanie. Presne o 5:29,45 miestneho času vyšľahol z vrcholku veže oslnivý záblesk, tesne nasledovaný vlnou tepla. Ohlušujúci rev explózie bolo počuť na stovky kilometrov ďaleko. Kto nebol schovaný v bunkri, bol nemilosrdne zmetený tlakovou vlnou, ktorá sa s drvivou silou šírila z epicentra. Obrovská ohnivá guľa sa premenila v oblak hríbovitého tvaru, ktorý dosahoval až do výšky 12 kilometrov, kde ho rozohnal vietor.
Oppenheimer bol účinkami zbrane úprimne zdesený. Naopak asi najmenší zážitok z výbuchu mal ďalší z "otcov" bomby - Enrico Fermi. Miesto pasívneho prizerania vyhadzoval tento fyzik do vzduchu natrhané prúžky papiera, aby odhadol silu explózie. Neskôr povedal, že bol tak zamestnaný touto činnosťou, že ani nevnímal zvuk výbuchu.
Keď bolo po všetkom, vydali sa pozorovatelia k miestu explózie. Výsledok všetkých prítomných šokoval. Po masívnej oceľovej konštrukcii nezostalo takmer nič. Vplyvom intenzívneho tepla, ktoré dosiahlo hodnotu až 4000 stupňov Celzia, sa doslova vyparila. V okruhu niekoľkých stoviek metrov od epicentra bol púštny piesok roztavený a pripomínal zelené sklo. Neskôr bola táto hmota pomenovaná "trinitit".
Pokus samozrejme nebolo možné utajiť pred verejnosťou. Veď ešte 190 kilometrov od miesta výbuchu rozbíjala tlaková vlna okná domov. Verejnosti oznámili, že na vojenskej základni došlo k výbuchu skladu s muníciou. Pravdu sa ľudia dozvedeli až potom, čo boli dvojčatá alamogordskej pumy zvrhnuté na Nagasaki a Hirošimu.
Ďalšie dva pokusy vykonali USA v lete 1946 na atole Bikini na Marshallových ostrovoch. V rámci operácie s krycím názvom Crossroads odpálili dve pumy - jednu vo vzduchu a druhú 27 metrov pod morskou hladinou. O tri roky neskôr, 29. augusta 1949, sa úspešným výbuchom atómovej zbrane v Semipalatinsku zaradil do "jadrového klubu" aj Sovietsky zväz.
