PRAHA – Milovníci predvojnového filmu naňho spomínajú s iskrou v očiach. Jeho povestný šarm a humor lámali ženské srdcia a páni sa mu chceli podobať. Netušili však, ako bravúrne zvládol tento český herec svoju rolu aj v manželstve.
Eva tropí hlouposti, Kristian a Dívka v modrém. Na plátne bol zvodca, ale v manželstve ostával verný svojim sľubom. Málokto v čase jeho veľkej slávy vedel, že Oldřich Nový, hviezda strieborného plátna, strávil v roku 1945 kruté dni v nemeckom nacistickom koncentračnom a vyhladzovacom tábore. V roku 1936 sa oženil s Alicou Wienerovou, dcérou riaditeľa pražskej banky židovského pôvodu a počas druhej svetovej vojny, keď nacisti posielali Židov do plynu, sa s ňou odmietal rozviesť, čím oddialil jej deportáciu. Napokon ich však rozdelili, keď odviedli jeho aj manželku, každého na iné miesto. Oldřich Nový skončil ako 43-ročný v tábore Osterode, hoci nemal židovský pôvod.
Tajný útek z tábora smrti
Jedným z pasažierov vo vlaku smerujúceho do tábora, uvádza v reportáži Českého rozhlasu Jan Herget, bol aj budúci český herec Jan Skopeček: „Ja som mal vtedy príšernú horúčku, ležal som tam a odrazu vidím, že sa zdvihol taký človek... Hovorím si, ježišmária, to je Kristián, Oldřich Nový! Prišiel ku mne, odmeral mi teplotu, dal mi nejaké lieky, zabalil ma do svojej deky a ja si myslím, že mi zachránil život,“ spomína. Napriek tomu, že herec nosil celý život takpovediac biele rukavičky, dokázal si aj v tábore zachovať silu a dôstojnosť. Spisovateľ Oldřich Sekora si ešte po dlhých rokoch pamätá, ako ho videl v tábore a „vykračoval si, akoby sa nič nedialo. Kráčal ľahko a bezstarostne, vo väzenských háboch, ale s úsmevom.“ Ako ďalej uvádza Rozhlas.cz, až po rokoch sa verejnosť dozvedela, čo zažil, keď jeho tajomstvo prezradila dcéra Jana v dokumente ČT24, Oldřich Nový z tábora utiekol: „Bol v Prahe, a aby ho nikto nepoznal, ležal ofačovaný v nemocnici. Nemohol ani hovoriť, aby ho nepoznali podľa hlasu. A takto prežil až do konca vojny,“ povedala jeho dcéra.
Po skončení vojny začal opäť nakrúcať, ale do novej éry už jeho herecký profil podľa slov Jana Hergeta príliš nezapadal. Bol svedkom toho, ako jeho kolegovia ako Vlasta Burian a Jiřina Štepničková odchádzajú za mreže a svoj bohémsky oblek musel odložiť do skrine. Objavil sa v budovateľských filmom ako Slovo dělá ženu a Nechte to na mě. Vrátiť sa do úloh, v ktorých sa cítil ako ryba vo vode, mohol až v 60. rokoch, keď si zahral hlavnú rolu vo filme Dva z onoho světa a potom nezabudnuteľného profesora v komédii Světáci z roku 1969.
