Máte postavu na gymnastiku alebo skôr na vytrvalostné behy? Aj o tom sa dočítate v knihe Športový gén, ktorá práve vyšla v slovenskom preklade. Má povesť najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov, pretože na hlavu stavia mnohé zaužívané predstavy.
Autor knihy Športový gén napríklad vyvracia populárne pravidlo 10-tisíc hodín (známe ja ako pravidlo desiatich rokov), podľa ktorého sa stačí čomukoľvek venovať dostatočne dlho a budete v tom dobrí. Aspoň v športe to však určite neplatí. V závislosti od vašej telesnej stavby sa nájde mnoho športov, na ktoré sa nemusíte hodiť. K tomu sa pridávajú faktory ako nadmorská výška, v ktorej trénujete, či miesto, odkiaľ pochádzajú vaši predkovia.
Kým pred sto rokmi existoval ideál športovca s priemernými telesnými proporciami bez ohľadu na to, aký šport vykonával, dnes je to už úplne inak. Vrcholový šport vyselektoval pre každú disciplínu ideálne telesné typy, ktoré sa od seba výrazne vzdialili. Gymnastky sú ešte menšie než bývali, basketbalisti majú neproporčne dlhé rozpätie rúk a maratóncom neuveriteľne pomáha, ak majú veľmi tenké a ľahké lýtka.
V roku 1925 mal priemerný vrcholový volejbalista a diskár rovnaké miery. To isté platilo aj pre špičkového skokana do výšky a vrhača guľou. V uplynulých tridsiatich rokoch sa špičkové gymnastky scvrkli z priemeru 160 centimetrov na necelých 145 centimetrov. Zároveň sú však volejbalisti, veslári a hráči amerického futbalu čoraz väčší. (Vo väčšine športov sa výška cení. Na olympiádach v rokoch 1972 a 1976 mali ženy s výškou aspoň 180 centimetrov 191-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do finále, ako ženy nižšie ako 152 centimetrov.)
Svet profesionálnych športovcov sa stal laboratórnym pokusom extrémneho samovýberu, alebo umelého výberu, v protiklade k prirodzenému výberu.
Zvolená téma zákonite prináša aj otvorenie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Autor knihy Športový gén David Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad:
- Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky?
- Existujú genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien?
- Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech?
- Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku?
Epstein putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami.
David Epstein je držiteľom viacerých novinárskych cien za príspevky o športe a vede. Pracuje ako investigatívny reportér pre magazín Sports Illustrated, kde píše o športovej vede, medicíne a olympijských športoch.
Kniha Športový gén sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk>>
