BERN - Vedci prišli so šokujúci tvrdením. Zistili, že silné sopečné erupcie rozhodujú o tom, či bude leto chladné a daždivé. Tím odborníkov skúmal účinky erupcií počas posledných 400 rokov na klímu v Európe a v monzúnových oblastiach. Podarilo sa im dokázať vplyv činnosti sopiek na počasie.
Vedci z Centra pre otázky klímy a výskum vplyvu zmien klímy na univerzite vo švajčiarskom Berne, pod vedením Stefana Brönnimanna skúmali účinky 14-tich silných sopečných erupcií počas posledných 400 rokov na klímu v Európe a v monzúnových oblastiach.
Prišli na to, že v minulosti po sopečných výbuchoch dochádzalo v najbližšom lete k výraznému ochladeniu. Sopečný prach má totiž na svedomí daždivé a vlhké počasie. Prachové čiastočky fungujú ako akési kondenzačné jadierka. Z pary, ktorá je na nich, sa stáva voda. Podľa vedcov sa toto deje v nižších vrstvách atmosféry, v tzv. troposfére. Na počasí sa preto môžu krátkodobo odzrkadliť aj slabšie erupcie.
Ako uvádzajú novinky.cz, proces funguje nasledovne. Erupcia vyvrhne čiastočky popola a sopečné plyny až do stratosféry. Vzdušné prúdy ich roznesú okolo celej planéty a tam odrážajú lúče späť do vesmíru. Oxid siričitý, ktorý dlhodobo zostáva v stratosfére, nedovolí preniknúť slnečným lúčom. Tento stav potom vedie k poklesu tepoty.
Vedci sa pozreli hlboko do histórie. Záznamy ukazujú, že práve silné vulkanické erupcie v strednej Európe sa podpísali pod obdobia, kedy leto takmer nebolo. Ako príklad odborníci uvádzajú rok 1816. Rok pred tým, teda v roku 1815 nastala erupcia sopky Tambora na severe indonézskeho ostrova Sumbawa. Mala nesmierne ohromnú intenzitu a doteraz je považovaná za jednu z najväčších v dejinách ľudstva.
Vzniklo tak neuveriteľné množstvo sopečného popola, ktorý ostal v atmosfére. Nasledujúci rok následky ohromnej erupcie ovplyvnili klímu na severnej pologuli natoľko, že rok 1816 je označovaný ako Rok bez leta.
