LONDÝN - Mnohé matky pri slovách Isabelly Duttonovej len nechápavo krútia hlavou. Táto Britka sa totiž rozhodla prehovoriť o tom, čo skutočne cíti. V jej spovedi nechýba vyhlásenie napríklad o tom, že mať deti bolo najväčšou chybou jej života.
"Môj syn Stuart mal päť dní, keď som si plne uvedomila, že som vlastne vôbec nechcela mať deti," vysvetľuje Isabella denníku Daily Mail. Pri pohľade na neho, ako spí vo svojej postieľke, necítila žiadnu lásku. Nešlo podľa nej o popôrodnú depresiu, ako to v takýchto prípadoch niekedy býva. Predstava materstva ju totiž desila už odmalička.
Stať sa matkou sa rozhodla kvôli manželovi Tonymu, ktorého nesmierne milovala. Preto bola ochotná splniť mu jeho najväčšiu túžbu, hoci to znamenalo ísť sama proti sebe. A tak mu v roku 1979 porodila syna Stuarta a dva roky neskôr dcéru Jo.
Napriek tomu, že Duttonovú s jej deťmi nespájalo žiadne puto, starala sa o ne príkladne. "Brala som to ako prácu. Síce ma to nebavilo, ale robila som to zodpovedne a najlepšie, ako som vedela," hovorí. Deti sú však veľmi vnímavé a aj tie jej rýchlo vycítili, že nie sú z jej strany milované. "Stále ma otravovali a niečo odo mňa chceli. Boli ako parazity," opisuje svoje niekdajšie pocity päťdesiatsedemročná Angličanka
Zároveň však treba povedať, že ani nechuť byť matkou jej nezabránila v tom, aby sa dennodenne starala o Jo, ktorá je vážne chorá. Trpí sklerózou multiplex a je trvalo pripútaná na lôžko. Isabella dokonca povedala, že keby sa to dalo, radšej by bola chorá ona namiesto nej. A to je vskutku paradox, pretože stále trvá na tom, že život bez detí by bol jednoduchší a šťastnejší.
Duttonovej spoveď vyvolala vo Veľkej Británii búrlivú diskusiu a rozdelila čitateľov na dve polovice. Jedni ju odsudzujú a nazývajú monštrom, druhí však naopak oceňujú jej úprimnosť a oddanosť napriek tomu, že svoje deti nemiluje.
