Občianske združenie Inštitút prijatia už niekoľko mesiacov poskytuje inovatívnu službu – poradenstvo online pre mladých. Ide o virtuálnu poradňu, ktorá pomáha ľuďom nájsť odpovede pre komplikované životné situácie. Doposiaľ majú za sebou viac než tritisíc rozhovorov. Prinášame vám rozhovor s predsedom združenia Marekom Madrom.
Poradňa online pre mladých, ipcko.sk, funguje len necelý rok. Je podmienkou, že tí, ktorí vás kontaktujú, musia patriť do určitej vekovej skupiny?
Našou cieľovou skupinou sú hlavne mladí vo veku od 14 do 30 rokov a je to v podstate aj skupina, ktorá nám aj najčastejšie píše. Neprestaneme však s niekým komunikovať (chatovať) preto, lebo nespĺňa vekovú podmienku. Často si píšeme aj so šesťdesiatnikmi a nemáme s tým problém. Avšak cieľová skupina, teda tí, ktorým chceme pomáhať predovšetkým, sú mladí ľudia. Ak nám píšu seniori, väčšinou riešia problémy s deťmi či vnúčatami.
Takáto nezisková práca si pravdepodobne vyžaduje dobrovoľníkov – ľudí, ktorí ju vykonávajú bez nároku na honorár. Koľko členov máte v tíme?
Mladým je k dispozícii momentálne štrnásť mladých dobrovoľníkov. Sú to väčšinou študenti psychológie, sociálnej práce alebo práva. V tíme máme aj odborných dobrovoľníkov, napríklad psychológov, právnikov a hlavne sociálnych pracovníkov, ktorí nám poskytujú bezplatné konzultácie pri náročnejších rozhovoroch (chatoch).
Stáva sa, že riešite natoľko komplikovaný prípad, že svojim klientom musíte odporučiť nejakého odborníka?
To, čo ľuďom ponúkame, je v prvom rade priateľská podpora. Nevenujeme sa psychologickému poradenstvu online, ale poskytujeme psychologickú pomoc, niečo ako priateľské sprevádzanie v ťažkých situáciách. Pri problémoch, ktoré sú vážnejšie, ponúkneme ako prvý krok bezplatnú konzultáciu s našim psychológom. Druhým krokom je odporučenie návštevy odborníka, prípadne ho priamo nakontaktujeme alebo ho vyhľadáme v okolí, odkiaľ daná osoba pochádza.
Ako vyzerá v praxi vaša pomoc?
Náš portál www.ipcko.sk má na stránke uvedené profily všetkých dobrovoľníkov aj so stručnými informáciami. Na základe nich si návštevník môže vybrať pomocou chatovacej aplikácie toho, s kým chce o svojom probléme hovoriť. Ak je práve online, jednoduchým kliknutím môže začať chatovať. Ide o veľmi jednoduchý, rýchly, bezplatný a zároveň anonymný spôsob komunikácie.
Keďže chceme vedieť ľuďom, ktorí nás kontaktujú, skutočne pomôcť a poradiť, musíme sa vzdelávať. V tejto oblasti nám pomáha Občianske združenie Persona, ktorá nám poskytuje odborné školenia. Avšak, ako som už spomínal, komplikovanejšie prípady konzultujeme s odborníkmi.
Často sa stáva, že dochádza k zneužívaniu liniek pomoci. Stretli ste sa aj vy s takýmito prípadmi? Napríklad, počas rozhovoru zistíte, že si ten človek chcel len tak s niekým písať, alebo si z vás jednoducho vystrelil?
Ľudia nám píšu hlavne preto, že naša poradňa je anonymná a že dostanú okamžitú odpoveď. Vedia, že nekomunikujú so strojom, ale s človekom, ktorý je tam pre nich. Naším heslom je, že veríme mladým. So zneužívaním našich služieb sa nestretávame.
Osoby, ktorí vám píšu, hovoria o svojich problémoch. Určite s nimi hovoríte aj o ich rodinnom zázemí. Myslíte si, že je na nich vidno, že ich niečo trápi? Môže to ich rodina spozorovať a reagovať na to?
Máme pocit, že nám mladí píšu hlavne kvôli tomu, že nemajú za kým so svojím problémom ísť. Väčšinou žijú vo virtuálnom svete, vytvárajú virtuálne vzťahy, ale uvedomujú si, že sú mimo reality. Ako riešenie svojich problémov si zámerne vyberajú život v dvoch svetoch a nekomunikujú „naživo“. Výzva smerom k rodičom je, aby začali – alebo sa trpezlivo učili – so svojimi deťmi komunikovať.
Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie?
IPčko funguje necelý rok, a už máme za sebou viac než tritisíc rozhovorov s mladými ľuďmi, čo je za daných podmienok a vzhľadom na charakter projektu obrovské číslo. Na začiatku sme nepredpokladali až taký úspech. Naša služba stojí hlavne na prijatí, a preto ho máme aj v názve združenia. Každý z nás túži po prijatí, láske, po blízkosti niekoho iného. Žijeme a denne sa stretávame s mnohými ľuďmi. Môžeme však povedať, že sme ich skutočne stretli? Prijatie neznamená rešpektovať existencie druhého, tolerovať ho. Je to omnoho viac. Prijať osobu znamená stať sa účastným na jej živote, vstúpiť do situácie, v ktorej sa nachádza, a kráčať aspoň chvíľu s ňou. Nie viesť ju, ale sprevádzať. Nie radiť z diaľky, ale poskytnúť vlastnú blízkosť a pochopenie. S týmto postojom sa aktívne snažíme pomôcť najlepšie, ako vieme.
Situácia v neziskovom priestore dnes nie je ľahká. Avšak určite máte nejaké plány do budúcna. Kde by ste sa chceli posunúť?
V prvom rade je pre nás dôležité, aby sme sa dostali do povedomia ľudí aby sa vedelo o tom, že existuje aj takáto forma pomoci. Čo sa týka našich plánov, chceli by sme postupne v budúcnosti vytvoriť po Slovensku kontaktné centrá, v ktorých sa budú môcť mladí ľudia osobne stretávať s odborníkmi a kde bude možné využiť zadarmo anonymné poradenstvo.
Všetko však závisí od našich finančných možností, ktoré sú obmedzené. Kríza poznačila i tretí sektor, a preto sa nám nedarí získavať finančné prostriedky na našu činnosť. Vždy sa však potešíme, keď sa nájde nejaký darca.
-Reklamná správa-
