MOSKVA/PRAHA - Za vlády Josifa Stalina bolo v Sovietskom zväze popravených pri čistkách, zahynulo v pracovných táboroch (gulagoch) alebo v občianskej vojne a podľahlo hladomoru v 30. rokoch podľa niektorých odhadov až 43 miliónov ľudí. Symbolom likvidácie Stalinových údajných odporcov sa stali tri moskovské procesy s takzvanými nepriateľmi štátu. Pred 75 rokmi, 2. marca 1938, začal posledný z nich.
Hlavnými obžalovanými posledného moskovského procesu boli opäť skutoční aj údajní protivníci sovietskeho vodcu Stalina - okrem iného teoretik strany Nikolaj Bucharin, bývalý dlhoročný predseda rady ľudových komisárov Alexej Rykov alebo bývalý všemocný ľudový komisár vnútra Genrich Jagoda. Proces prebiehal podľa zabehnutého scenára, obžalovaní sa ku všetkému ochotne priznávali a vojenské kolégium Najvyššieho súdu ZSSR tak 13. marca vynieslo vopred dohodnuté rozsudky.
Osemnásť obžalovaných odsúdilo na trest smrti zastrelením, troch k dlhoročným trestom odňatia slobody. Ani oni sa ale smrtiacej guľke nevyhli - zastrelení boli spolu s ďalšími 154 politickými väzňami v roku 1941 v lese neďaleko mesta Orel.
V prvom procese "šestnástich" proti údajným trockistom (19. až 24. augusta 1936) padlo za účasti zahraničných pozorovateľov 16 rozsudkov smrti. Najprominentnejšími obžalovanými boli bývalí vedúci činitelia strany a dvaja členovia "triumvirátu" riadiaceho po Leninovej smrti stranu - Grigorij Zinovev a Lev Kamenev.
V januári 1937 nasledoval proces "sedemnástich", na ktorého konci bolo 13 hrdelných rozsudkov. Tragický bol aj proces proti vojenskému vedeniu na čele s maršalom Michailom Tuchačevským v roku 1937, na ktorý nadviazala smrtonosná čistka vnútri Červenej armády, ktorá ju na prahu druhej svetovej vojny pripravila o veliteľské kádre.
