BRATISLAVA - Zatiaľ čo v Česku si len štvrtina ľudí myslí, že deti vreckové nepotrebujú, na Slovensku nedáva svojim ratolestiam peniaze takmer každý druhý rodič (45 %). V Poľsku sa bez peňazí od dospelých musí zaobísť viac ako tretina detí (36 %). Vyplýva to z prieskumu spoločnosti ProfiCredit.
Viac ako polovica českých detí (54 %) dostáva od svojich rodičov vreckové v prepočte 10 až 20 eur mesačne, viac než 20 eur dostane 21 % detí. Štvrtina musí vystačiť s menej ako 10 eurami. Poliaci svojim potomkom veľa peňazí nezverujú. Dieťaťu dajú maximálne 10 eur za mesiac (70 %), viac ako 20 eur dostane len 5 % detí. Vreckové väčšiny (73 %) slovenských detí taktiež nepresiahne 20 eur.
"Respondenti vo všetkých troch krajinách sa zhodujú v tom, že ideálny vek, kedy by deti mali začať samé hospodáriť s peniazmi, je desať rokov. Tretina Čechov deťom pravidelne prilepšuje už od začiatku školskej dochádzky, teda od šiestich rokov," priblížil marketingový riaditeľ pre strednú Európu spoločnosti ProfiCredit Ondřej Šmakal.
Približne polovica Čechov (56 %) a Slovákov (49 %) používa motivačné vreckové a sľubuje deťom peniaze za dobré známky v škole, dobré chovanie, alebo za pomoc v domácnosti. S tým sa stotožňuje len tretina Poliakov. Dve tretiny poľských rodičov dávajú prednosť skôr pravidelnému, najčastejšie mesačnému vreckovému. Deti by podľa nich mali doma pomáhať bez toho, aby za to dostávali zaplatené.
Polovici českých detí rodičia dovolia, aby si za vreckové kúpili, čo chcú. Na Slovensku a v Poľsku je takto benevolentná len tretina rodičov. Väčšina dáva svojim potomkom peniaze len na konkrétne veci. Podľa vyjadrenia dospelých, ich deti utratia peniaze najčastejšie na sladkosti a hračky, potom nasledujú koníčky a potreby do školy. "Väčšina rodičov súhlasí s tým, že je dôležité, aby si deti z vreckového dokázali niečo ušetriť a naučili sa tak s peniazmi hospodáriť," doplnil Šmakal.
