LIASBON/PRAHA - Pred piatimi rokmi, 7. júla 2007, vyhlásili v portugalskom Lisabone na základe ankety zhruba 100 miliónov ľudí nových 7 divov sveta. Medzinárodnú anketu zorganizovala nadácia New7Wonders Foundation, ktorú pred 11 rokmi založil švajčiarsko-kanadský bohatý filmár a cestovateľ Bernard Weber. "Nevedecký" projekt vzbudzoval od svojho počiatku rozporuplné reakcie, s anketou napríklad nesúhlasil Výbor pre svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO.
CHICHÉN ITZÁ (Mexiko) - Najznámejšie chrámové mesto na mexickom polostrove Yucatán slúžilo od 9. do konca 15. storočia ako politické a ekonomické centrum civilizácie Mayov a Toltékov. Unikátne architektonické diela ako Kukulkánova pyramída, Chrám bojovníkov alebo kruhové observatórium Caracol stoja uprostred džungle už viac ako tisíc rokov. Mesto pomenované podľa posvätného cenotu, prírodného jazierka, ktoré slúžilo ako obetisko, je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
KOLOSEUM (Taliansko) - Amfiteáter Flaviovcov vybudovaný z iniciatívy rímskeho cisára Vespasiana v prvom storočí nášho letopočtu slúžil ako aréna pre hry, zápasy gladiátorov a zvierat. Diváci tu mohli vidieť aj divadelné predstavenia a námorné bitky. Amfiteáter s pôdorysom elipsy s obrovským hľadiskom a otvorenými arkádami z kameňa a mramoru býval vysoký 48 metrov, dlhý 189 metrov a široký 156 metrov. Po zákaze hier v piatom storočí zostalo Koloseum opustené, neskôr bolo poškodené radom zemetrasení aj svojvoľným rozoberaním zo strany obyvateľov Ríma. Na zozname svetového dedičstva UNESCO je od roku 1980.
MACHU PICCHU (Peru) - Posvätnú pevnosť Inkov ukrytú v horskom teréne Ánd vo výške 2360 metrov nad morom objavil len pred 101 rokmi americký archeológ Hiram Bingham. Komplex chrámov, palácov, terás a záhrad, postavený z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, vznikol okolo roku 1450 zrejme z popudu inckého vládcu Pachacúteca Yupanquiho. Necelých sto rokov po svojom vzniku bolo miesto náhle opustené, k svojmu šťastiu ale uniklo pozornosti španielskych dobyvateľov na rozdiel od 80 kilometrov vzdialeného centra ríše Inkov - Cuzca. Jedna z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Peru (na zozname UNESCO od roku 1983) zostáva veľkou záhadou. Stále sa totiž nevie, k čomu presne Machu Picchu slúžilo.
PETRA (Jordánsko) - Obytné miestnosti, chrámy, hrobky, pokladnice, kúpele, skrátka celé mesto, vytesali do ružového pieskovca v jordánskej púšti kočovní Nabatejci. Pred 2000 rokmi dokázali z tejto zdanlivo nehostinnej končiny urobiť bohaté mesto, kde sa zastavovali obchodné karavány s kadidlom z Arábie, indickým korením a čínskym hodvábom. Začiatkom letopočtu Petru dobyli Rimania, po križiackych výpravách mesto zmizlo západným civilizáciám z očí. Jeho tajomstvo potom dlhé stáročia strážili beduíni, ktorí v skalných obydliach žili. Zo zabudnutia Petru prebudil roku 1812 Švajčiar Johann Burckhardt, ktorý sa sem nechal doviesť v prestrojení za moslimského pútnika. Petra znamená v starej gréčtine kameň. Na zozname UNESCO je od roku 1985.
SOCHA KRISTA SPASITEĽA (Brazília) - Obria socha Krista Spasiteľa nad Riom de Janeiro je údajne najnavštevovanejším miestom v Brazílii. Z vyhliadkovej terasy na jej úpätí sa totiž ponúka jeden z najkrajších pohľadov na Guanabarskú zátoku a druhé najväčšie brazílske mesto. Socha v štýle art deco bola na vrchole hory Corcovado odhalená v októbri 1931. Vytvoril ju francúzsky sochár Paul Landowski podľa návrhu Brazílčana Heitora da Silvu Costu. Základom je železobetónová konštrukcia, ktorá je zvonku obložená plášťom z matne bieleho mastenca. Monument vrátane podstavca meria 38 metrov a váži viac ako 1100 ton, rozpätie paží Krista dosahuje 28 metrov.
TÁDŽ MAHAL (India) - Mauzóleum vysoké 75 metrov postavil v indickej Ágre pri rieke Jamuny cisár Šáhdžahán v roku 1648 na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahal. Stavba hrobky na mramorovom podstavci uprostred okrasných záhrad trvala 22 rokov a pracovalo na nej 20 000 robotníkov. Pri každom rohu podstavca sa týči minaret, stavbu ešte doplňujú dve pieskovcové budovy. Biely mramor putoval do Ágry z lomu vzdialeného 300 kilometrov. Povrch Tádž Mahalu je zdobený polodrahokamami i drahokamami, kaligrafická výzdoba je z čierneho mramoru. Farba mauzólea sa mení podľa dopadajúceho svetla. Na zoznam UNESCO bol zaradený v roku 1983.
VEĽKÝ ČÍNSKY MÚR (Čína) - Najrozsiahlejšia stavba na svete a vraj jediná viditeľná z vesmíru sa začala stavať v 3. storočí pred naším letopočtom v dobe vlády dynastie Čchin ako ochrana pred mongolskými nájazdmi. Čínu križuje z provincie Kan-su na západe až k Liaotungskému zálivu na východe. Súčasná podoba Veľkého čínskeho múru je z 15. až 17. storočia, kedy bola postavená jej najdlhšia časť. V čínštine doslova "Dlhý múr" (Čchang čcheng) meral najmenej 21 000 kilometrov, ako zistili čínski vedci v nedávno uverejnenom výskume. Väčšina múrov, vysokých miestami až 11 metrov, ale už nestojí. UNESCO stavbu zaradilo na zoznam svetového dedičstva v roku 1987.
